Plavidlo filipínskej pobrežnej stráže je atakované vodnými delami z dvoch lodí čínskej pobrežnej stráže neďaleko atolu Scarborough Shoal v Juhočínskom mori. FOTO: TASR/AP
StoryEditor

Filipíny si predvolali čínskeho vyslanca kvôli útokom na lode v Juhočínskom mori

02.05.2024, 08:26
Autor:
TASRTASR

Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori. V posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.

Filipínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si vo štvrtok predvolalo vysokého predstaviteľa čínskeho veľvyslanectva. Dôvodom je "obťažovanie filipínskych plavidiel" v Juhočínskom mori, uvádza agentúra AFP.

"Filipíny protestujú proti prenasledovaniu, obkľúčeniu, sledovaniu a blokovaniu, nebezpečným manévrom, používaniu vodných diel a ďalším agresívnym akciám čínskej pobrežnej stráže a čínskych námorných milícií proti filipínskym vládnym lodiam," uvádza sa vo vyhlásení.

Manila informovala, že si predvolala Čou Č‘-junga z čínskeho veľvyslanectva v súvislosti s incidentom z 30. apríla. Čínska pobrežná stráž vtedy údajne vodným delom zaútočila a poškodila filipínske lode neďaleko atolu Scarborough Shoal v Juhočínskom mori, ktorý kontroluje Čína.

Incident sa odohral v období každoročného vojenského cvičenia Filipín a Spojených štátoch. Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori. V posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.

image

Filipíny obviňujú Čínu z útoku na lode v Juhočínskom mori

Čína sa v roku 2012 zmocnila tejto oblasti na úkor Filipín a odvtedy tam vysiela hliadkovacie lode. Podľa Manily obťažujú filipínske plavidlá a bránia rybárom, aby sa dostali do oblastí, v ktorých je viac rýb.

Atol Scarborough Shoal leží asi 240 kilometrov západne od najväčšieho filipínskeho ostrova Luzon. K najbližšej čínskej pevnine (ostrovu Chaj-nan) to je takmer 900 kilometrov.

Podľa dohovoru OSN o morskom práve, ktorý pomohla vyjednať aj Čína, si môžu krajiny uplatňovať právomoc na prírodné zdroje do vzdialenosti 200 námorných míľ (370 kilometrov) od svojho pobrežia.

Čína si však nárokuje takmer celú rozlohu Juhočínskeho mora a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jej nároky nemajú žiaden právny základ. Peking a Manila sa v januári dohodli na potrebe bližšieho dialógu v prípade riešenia "námorných núdzových situácií".

01 - Modified: 2024-05-01 11:53:00 - Feat.: 1 - Title: V Číne prišlo o život najmenej 24 ľudí pri zrútení časti diaľnice 02 - Modified: 2024-04-27 07:53:37 - Feat.: 1 - Title: Je to súčasť čínskej propagandy. Filipíny popreli existenciu dohody s Čínou o spornom atole v Juhočínskom mori 03 - Modified: 2024-04-20 20:38:43 - Feat.: 1 - Title: Americký minister zahraničia Blinken budúci týždeň odcestuje na trojdňovú návštevu Číny 04 - Modified: 2024-04-19 16:47:38 - Feat.: 1 - Title: Čína má v armáde nový útvar, cieľom je posilniť jej schopnosť bojovať a vyhrávať
01 - Modified: 2024-05-20 11:40:40 - Feat.: - Title: Pri útoku na základnej škole v Číne zahynuli najmenej dvaja ľudia, desať bolo zranených 02 - Modified: 2024-05-20 11:44:13 - Feat.: - Title: Čínska centrálna banka nezmenila úrokové sadzby. Išlo o očakávaný krok 03 - Modified: 2024-05-20 09:48:12 - Feat.: - Title: Sny lídrov v Pekingu sa rúcajú. V stávke je osud miliónov Číňanov 04 - Modified: 2024-05-20 05:11:04 - Feat.: - Title: Nový taiwanský prezident Laj Čching-te zložil prísahu a ujal sa úradu 05 - Modified: 2024-05-19 13:04:08 - Feat.: - Title: Vývoz benzínu z Číny klesol v apríli najnižšie od júla 2015
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
20. máj 2024 16:10