Uviedlo to americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) s poukazom na nové satelitné snímky. Čína v reakcii uviedla, že stavby na ostrovoch sú predovšetkým pre civilné použitie, podľa Pekingu sú ale aj obranné opatrenia "legitímne a normálne".
Čína vytvorila v posledných rokoch umelé ostrovy navŕšením piesku pri koralových útesoch v Juhočínskom mori a potom na nich začala budovať infraštruktúru - pristávacie plochy až o dĺžke troch kilometrov vhodné aj na vojenské účely, prístavy, majáky, radarové stanice, ubytovacie zariadenia a ďalšie prvky.
Proti budovaniu čínskych umelých ostrovov protestovali Spojené štáty a aj krajiny ležiace v oblasti, ktoré si rovnako ako Čína robia na časti Juhočínskeho mora nároky.
Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdiá v stredu večer oznámilo, že k spomínaným štruktúram pribudli na ostrovoch aj prvky protiraketovej a protilietadlovej obrany. CSIS pritom vychádzalo zo satelitných snímok urobených v druhej polovici novembra.
Čínske ministerstvo obrany vo svojej reakcii zopakovalo tvrdenie Pekingu, že stavby na ostrovoch budú slúžiť predovšetkým na civilné účely. Zároveň ale dodalo, že podnikanie krokov k ich obrane "je legitímne a normálne". "Keby vás niekto vojensky ohrozoval pri vašich dverách, nepripravili by ste si na obranu aspoň prak?" uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Keng Šuang na pravidelnom stretnutí s novinármi vyhlásil, že o spomínaných obranných systémoch nemá informácie, ale že ich rozmiestnenie je zvrchovaným právom Číny.
Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more, kadiaľ vedú významné námorné trasy a pod ktorého dnom sa môžu nachádzať veľké zásoby ropy a zemného plynu. Nároky na určité oblasti si robí aj Brunej, Filipíny, Malajzia, Taiwan a Vietnam.
Spojené štáty presadzujú zachovanie slobody plavby a preletov v oblasti Juhočínskeho mora a opakovane vysielajú do regiónu svoje vojenské lode a lietadlá. Peking Washington obviňuje, že oblasť častými vojenskými hliadkami a cvičeniami militarizuje.