„Spomenutý muž slovenský býval za svojho života v popredí, na čele slávnejších dní, medzi menami a osobami, priťahujúcimi na seba pozornosť národa; literatúra a slovenský národný život si boli po mnohé roky zvykli na meno Karola Štúra, a loď národných osudov cítila jeho mocný prst – pomknutá do diaľneho mora histórie ľudstva. Tohto miláčika, svojho ochrancu, nezabudne ani literatúra ani slovenský život.“
Takto sa o ňom vyjadril Jozef Hurban v diele Karol Štúr. Nástin jeho života a ducha. Karol Štúr sa tešil veľkej úcte nielen u Hurbana, ale mal rešpekt aj ďalších osobností slovenského národného života. Hoci sa dnes častejšie spomína a diskutuje o Ľudovítovi, rovnakú pozornosť si zaslúži aj jeho starší brat, ktorý prežil zaujímavý život, zanechal po sebe neveľké dielo a ovplyvnil spoločenský vývoj v Modre.
Nadaný brat
Narodil sa 25. marca 1811 v Trenčíne do rodiny evanjelického učiteľa Samuela a mamy Anny Michalcovej. Mal troch súrodencov: Samuela, Karolínu a Ľudovíta. Najstarší Karol získal vzdelanie na gymnáziu v Rábe, kde ho formoval osvietený pedagóg Leopold Petza.
Na pútavých prednáškach sa mladý Karol mysľou premiestňoval do antického Grécka, a zároveň preberal názory o slovanskej vzájomnosti. Oboch bratov ohúrila gréčtina, v ktorej starší Karol doučoval Ľudovíta. Medzi bratmi panoval priateľský vzťah plný rešpektu a vzájomnej inšpirácie.
Obaja študovali v Rábe, odkiaľ Karol prešiel do Šopronu. Tam pocítil nátlak uhorského vzdelávacieho systému, ktorým sa mala utlmiť snaha slovenských vzdelancov. Útočisko našiel na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde pôsobili aj Samo Chalupka či Daniel Lichard.
Spoločne s ďalšími študentmi založil Spoločnosť česko-slovenskú, ktorej i predsedal. Neskôr odišli br...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.