Tento týždeň vstúpil do českých a slovenských kín slovensko-česko-poľský koprodukčný film Červený kapitán. Detektívny thriller podľa rovnomenného bestselleru najpredávanejšieho slovenského žánrového autora Dominika Dána nakrútil režisér a producent Michal Kollár.
"Kniha je organicky predelená medzi Česko a Slovensko, podobne je tomu i v jazykoch, polovica významných postáv sú Slováci, druhá polovica Česi. Aby sa takto náročný projekt mohol realizovať, vedel som, že ho chcem organicky česko-slovenský, aj z hľadiska financovania aj obsahu," povedal v rozhovore pre TASR Michal Kollár k filmovému spracovaniu šiestej Dánovej knihy, ktoré divákov vráti do roku 1992.
Pod scenár sa podpísal spolu s Mirom Šifrom a Annou Fifíkovou. Producentsky sa na snímke podieľali Viktor Tauš a Agnieszka Kurzydlo. Za kamerou stál poľský kameraman Kacper Feracz.
Červený kapitán je Kollárovým režisérskym debutom, vo filmovom priemysle však nie je žiadnym nováčikom. Skúsenosti zbieral ako producent a koproducent filmov Sneženky a machři po 25 letech, Dom, Klauni, Líbanky, Domáci péče. Svoju režisérsku prvotinu nakrútil s celkovým rozpočtom 2 120 000 eur. Mal ambíciou sa ňou priblížiť k zahraničným - západoeurópskym vzorom, detektívnym thrillerom, ktoré sa tešia popularite.
"Takýto film má nejaké nároky na výpravu, kostýmy, herecké obsadenie. Špecifickú úlohu v ňom hrá dobovosť. Zabehanejšie a silnejšie kinematografie už svoje dobové thrillery majú, svoje mestá si už v historických filmoch zrekonštruovali. Bratislava je v tomto smere v slovenskej kinematografii opomínaná," konštatoval režisér "žánrovky", ktorá je od filmu Jánošík najväčším koprodukčným projektom v slovenskej kinematografii. Zrod filmovej detektívky podporil Audiovizuálny fond, Česká televízia a RTVS. Do projektu investovala aj distribučná spoločnosť Forum Film.
Filmový Červený kapitán sa začal rodiť v roku 2009. Tvorcovia projekt vyvíjali v zahraničí cez scenáristický workshop ScriptEast a pripravovali ho tiež v rámci produkčného programu EAVE. Výhodou oboch programov je možnosť formovať projekty prostredníctvom analýz zahraničných koproducentov a filmových profesionálov, ktoré pomenúvajú, čo v skutočnosti môže slovenský film ponúknuť.
Hlavnú úlohu detektíva Richarda Krauza získala poľská filmová a divadelná hviezda Maciej Stuhr. "Chceli sme herca, ktorý má hviezdne kvality a podobá sa na popis z kníh, zároveň nemal so sebou niesť tzv. bremeno televíznych denných seriálov," vysvetlil k obsadeniu Kollár.
Zámerom tvorcov však nebolo ukázať len napínavý detektívny prípad stredoeurópskeho akčného hrdinu, ale aj Bratislavu zo začiatku 90. rokov. Film obsahuje najviac efektov v histórii slovenskej kinematografie. V postprodukčných obrazových prácach prešlo digitálnou úpravou vyše 380 záberov. Medzi najnáročnejšie trikové scény patrí prerábka Mosta SNP, Kamenného námestia, Námestia slobody alebo kúpaliska Delfín v Bratislave či odmazávanie nových budov.
"Každý pohyb, dokreslenie, odstránenie stojí tisíce eur. Ľudia sa ma pýtali, prečo chcem detail, že to nebude vidieť. Na mnohých veciach som trval, pretože, dovolím si tvrdiť, takú rekonštrukciu Bratislavy si tak skoro po nás nikto nezopakuje," dodal Michal Kollár k náročnej postprodukcii, ktorá trvala takmer dva roky.
Všetko z románu Červený kapitán (2007) sa do filmu nedostalo, fanúšikom "dánoviek" môže chýbať tzv. templárska línia a prekvapením pre nich bude i iné vyústenie príbehu a nový motív vraždy.
Thriller Červený kapitán je v českej a slovenskej kinodistribúcii od 10. marca.