Naprieč kontinentom spadla železná opona. Churchillove slová boli predzvesťou studenej vojny

O presnom začiatku epochy označovanej ako studená vojna sa vedú spory. Jej predzvesťou bol podľa historikov pamätný prejav bývalého britského premiéra Winstona Churchilla v americkom Fultone, v ktorom 5. marca 1946 hovoril o tom, že „od Štetína na Balte až po Terst na Jadrane bola naprieč celým kontinentom spustená železná opona“.

Necelý rok po skončení druhej svetovej vojny Churchill vyzval demokratický svet, aby sa zomkol proti komunistickému nebezpečenstvu. Studená vojna potom trvala 45 rokov.

Winston Churchill pri preberaní čestného titulu na Westminster College, menšej univerzite vo Fultone v štáte Missouri, okrem iného zaradil Prahu medzi „preslávené“ mestá, ktoré sa „ocitli v oblasti, ktorú musí nazvať sovietskou sférou a všetky sú vystavené nielen tej či onej forme sovietskeho vplyvu, ale aj vysokej a v mnohých prípadoch rastúcej miere ovládania z Moskvy“.

Vtedajšie Československo spomenul ešte raz: „Takmer vo všetkých prípadoch bol nastolený policajný štát a zatiaľ nikde, s výnimkou Československa, neexistuje skutočná demokracia.“

Samotný pojem studená vojna prvýkrát použil pre zhoršujúce sa americko-sovietske vzťahy v roku 1947 americký finančník a prezidentský poradca Bernard Baruch v prejave v parlamente Južnej Karolíny. Do všeobecného povedomia sa termín dostal vďaka štúdii amerického novinára a publicistu Waltera Lippmanna z toho istého roku, nazvanej The cold war; a study in U.S. foreign policy.

Začiatok rozdelenia sveta na dva bloky (a tým aj studenej vojny) niektorí historici kladú už k Jaltskej konferencii, ktorá sa konala vo februári 1945. Vtedy si časť demokratických politikov začala uvedomovať, že sovietsky vodca Josif Stalin nemá v úmysle dodržať dohodnuté záväzky.

Churchill vo fultonskom prejave ešte o Stalinovi hovoril ako o svojom „priateľovi z čias vojny“ a povedal, že chápe potrebu Rusov zabezpečiť svoje západné hranice. Potom ale obvinil sovietske Rusko z toho, že túži po neobmedzenej expanzii svojej moci.

Ako hrádzu proti tomuto nebezpečenstvu navrhol vytvoriť úzke spojenectvo Británie a USA, zahŕňajúce spoluprácu „vo vzduchu, na mori, po celej zemeguli, vi vede i v priemysle“. Prejav je tak považovaný za začiatok histórie Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá bola založená v apríli 1949.

Americká vláda vyhlásila boj proti rozpínavosti komunistického impéria v marci 1947 v takzvanej Trumanovej doktríne. Odmietnutie následne predstaveného Marshallovho plánu Sovietskym zväzom a jeho budúcimi európskymi satelitmi už znamenalo zreteľný signál o rozdelení sfér vplyvu.

Asi najostrejšie sa studená vojna rozhorela okolo vojny v Kórei (1950-1953), vyhrotenie priniesla stavba Berlínskeho múra v roku 1961 a Karibská kríza na jeseň 1962. Sovietsky pokus inštalovať jadrové rakety na Kube vtedy priviedol svet na pokraj jadrovej vojny.

Po podpisoch niekoľkých odzbrojovacích zmlúv znamenala zmrazenie vzťahov sovietska intervencia do Afganistanu v decembri 1979 a do vzťahov vstúpili tiež krvavé zásahy Sovietov v Maďarsku v roku 1956 a v Československu o 12 rokov neskôr. Americký prezident Ronald Reagan vyhlásil na v prvej polovici 80. rokov komunizmu boj, zvýšil výdaje na zbrojenie a predstavil známy program takzvaných hviezdnych vojen.

Dejinný obrat spustil neúspešný pokus o obrodu komunizmu vyvolaný Michailom Gorbačovom po jeho nástupe na čelo Sovietskeho zväzu v roku 1985. Šéf sovietskych komunistov odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín a zasahovanie do štátnej suverenity ostatných štátov a v decembri 1987 podpísal na oficiálnej návšteve USA Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Vo februári 1989 sa stiahli poslední sovietski vojaci z Afganistanu a v priebehu nasledujúcich mesiacov sa začali rúcať komunistické režimy v strednej a východnej Európe.

Za faktický koniec studenej vojny je označovaná schôdzka Gorbačova s americkým prezidentom Georgeom Bushom na lodi Maxim Gorkij pri pobreží Malty v decembri 1989, napriek tomu, že na nej nebol podpísaný žiadny dokument. „Opúšťame jednu epochu, studenú vojnu, a vstupujeme do novej epochy,“ oznámili.

Oficiálne bola studená vojna ukončená 19. novembra 1990 podpisom spoločného vyhlásenia šiestich štátov Varšavskej zmluvy a 16 štátov NATO na samite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Paríži.

Varšavská zmluva, vojenský pakt uzavretý v roku 1955 ako protipól NATO, bola rozpustená 25. februára 1991. Na konci novembra 1993 spečatil koniec konfliktu americký Kongres prijatím zákona potvrdzujúceho, že nepriateľ, nazvaný kedysi Reaganom „ríša zla“, už neexistuje.