V Postupime spojenci deklarovali dobrú vôľu a ústretovosť, ich cesty sa tam však definitívne rozdelili

Z dokumentárnych záberov, ktoré v lete 1945 nakrútili v uliciach nemeckej metropoly spojeneckí filmári, je aj po trištvrtestoročí cítiť snaha ukázať obraz mesta, pomaly vstávajúceho z popola a začínajúceho žiť normálnym životom. Nechýbajú všadeprítomné ruiny, ktoré sa desiatky mužov, žien i detí usilujú vlastnoručne odstrániť, v prestrihoch sa občas objaví preplnená električka či ľudia náhliaci sa pešo s aktovkami v rukách do zamestnania. Niektorí sa tvária chladne, iní sa usmievajú. Možno úprimne, možno silene. Stačí však, aby sa objektív kamery na takejto tvári na pár sekúnd zastavil, a pohľad dotyčného človeka prezradí, čo naozaj cíti.

Takmer v každých očiach vidieť obavy, neistotu a strach z budúcnosti. Dva mesiace po kapitulácii Nemecka boli jeho obyvatelia vydaní na milosť a nemilosť víťazov. Netušili, čo bude s nimi, netušili, čo bude s ich krajinou. Čaká ich opäť poníženie a hlboký hospodársky úpadok ako po prvej svetovej vojne?

Hlavne nezopakovať chyby

Nielen na tieto otázky malo dať odpoveď rokovanie najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Po konferenciách v Teheráne na jeseň 1943 a v Jalte na začiatku roku 1945 ich čakalo v poradí tretie spoločné stretnutie. Už v novom zložení.

S Josifom Vissarionovičom Stalinom a Winstonom Churchillom si mal za jeden stôl sadnúť nový americký prezident Harry Truman, ktorý v apríli nastúpil do úradu po zosnulom Franklinovi Delanovi Rooseveltovi.

Niekoľko týždňov pred vrcholnou schôdzkou, ktorej dejiskom sa malo stať mesto Postupim ležiace neďaleko Berlína, sa všetky tri krajiny prostredníctvom diplomatov navzájom ubezpečovali o ochote spolupracovať, vyjsť si maximálne v ústrety v záujme vybudovania lepšieho sveta a v neposlednom rade sa vyhnúť chybám Versaillskej konferencie z roku 1919, ktorej systém napokon zlyhal.

Dobrá vôľa, lepšie povedané jej verejné deklarovanie všetkými zúčastnenými, teda nechýbala. Pritom už Teherán a najmä Jalta ukázali, že Stalin sa pri presadzovaní svojich záujmov ťažko pred

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.