Prvé stretnutie Busha s Gorbačovom vstúpilo do dejín, zásadné slová odzneli na palube lode

Necelý mesiac po páde Berlínskeho múra symbolizujúceho rozdelenie sveta na dva nepriateľské bloky sa na palube výletnej lode Maxim Gorkij pri brehoch Malty stretli pri prvých oficiálnych rozhovoroch sovietsky vodca Michail Gorbačov a americký prezident George Bush. Ten schôdzku inicioval pod dojmom zmien v Poľsku a ďalších socialistických krajinách.

Na dvojdňovom samite, ktorý sa začal 2. decembra 1989 síce nebol podpísaný žiadny oficiálny dokument, napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický koniec studenej vojny.

„Opúšťame jednu epochu, studenú vojnu, a vstupujeme do novej epochy,“ povedal Gorbačov. „Spojené štáty a Sovietsky zväz vstupujú do novej éry vzájomných vzťahov,“ potvrdil zmenu vzťahu oboch veľmocí Bush.

Gorbačov tiež vyhlásil, že ZSSR nikdy nezačne „horúcu vojnu“ proti USA a Bushovi potvrdil svoj zámer nijako nezasahovať do práve prebiehajúcich politických zmien vo väčšine satelitných štátov sovietskeho bloku.

Historický samit sa niesol podľa pozorovateľov hneď od začiatku v uvoľnenom duchu. Okrem Busha a Gorbačova sa ho zúčastnili aj ministri zahraničných vecí oboch veľmocí Eduard Ševardnadze a James Baker a ďalší politici. Ako riaditeľka oddelenia pre vzťahy so ZSSR a krajinami východnej Európy pri Národnej bezpečnostnej rade bola členkou americkej delegácie napríklad aj Condoleezza Riceová, poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti a ministerka zahraničných vecí vo vláde Georga Busha mladšieho.

Jediným problémom sa nakoniec stalo počasie. Pôvodne sa predpokladalo, že rokovanie sa uskutoční postupne na sovietskom torpédoborci Sláva a na americkom krížniku Belknap, rozbúrené more ale bolo proti. V prospech Maxima Gorkého hovoril najmä jeho výtlak, ktorý zabezpečil vyššiu stabilitu plavidla. Obe vojenské lode mali približne polovičný výtlak.

Loď Maxim Gorkij, na palube ktorej sa pri brehoch Malty v decembri 1989 uskutočnilo historické americko-sovietske stretnutie medzi Georgeom Bushom a Michailom Gorbačovom.
Zdroj: Wikimedia Commons

​O presnom začiatku epochy označovanej ako studená vojna sa vedú spory, jej predzvesťou bol podľa historikov pamätný prejav bývalého britského premiéra Winstona Churchilla v americkom Fultone, v ktorom v roku 1946 použil prirovnanie o železnej opone, spustenej „od baltského Štetína až po Terst na Jadrane“.

Americká vláda vyhlásila boj proti rozpínavosti komunistického impéria v marci 1947 v takzvanej Trumanovej doktríne. Odmietnutie následne predstaveného Marshallovho plánu Sovietskym zväzom a jeho budúcimi európskymi satelitmi znamenalo jasný signál o rozdelení sfér vplyvu.

​Studená vojna mala svoje krízy aj lepšie obdobia. Asi najostrejšie prebiehala okolo vojny v Kórei (1950 až 1953), vyhrotenie priniesla aj stavba Berlínskeho múra v roku 1961 a karibská kríza na jeseň 1962. Sovietsky pokus inštalovať jadrové rakety na Kube vtedy priviedol svet na okraj jadrovej vojny. Po podpisoch niekoľkých odzbrojovacích zmlúv znamenala ďalšie zmrazenie vzťahov sovietska intervencia do Afganistanu v decembri 1979.

Americký prezident Ronald Reagan vyhlásil na začiatku 80. rokov boj proti komunizmu, zvýšil výdaje na zbrojenie a predstavil známy program tzv. hviezdnych vojen.

Dejinný obrat spustil neúspešný pokus o obrodu komunizmu vyvolaný Gorbačovom po jeho nástupe na čelo ZSSR v marci 1985. Šéf sovietskych komunistov takisto odmietol Brežnevovu doktrínu a zasahovanie do štátnej suverenity ostatných krajín, čím Moskva opustila aj svojich spojencov v treťom svete.

Michail Gorbačov a George H. W. Bush v roku 2012.
Zdroj: TASR/AP

​Vo februári 1989 sa stiahli poslední sovietski vojaci z Afganistanu. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa začali rúcať komunistické režimy v strednej a východnej Európe.

Oficiálne bola studená vojna ukončená 19. novembra 1990 podpisom spoločného vyhlásenia šiestich štátov Varšavskej zmluvy a 16 štátov NATO na samite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Paríži.

Varšavská zmluva, vojenský pakt uzavretý v roku 1955 ako protipól NATO, bola rozpustená 25. februára 1991. Na konci novembra 1993 uznal koniec konfliktu americký Kongres prijatím zákona potvrdzujúceho, že nepriateľ, nazvaný kedysi Reaganom „ríšou zla“, už neexistuje.

Pre Gorbačova však bola Malta Pyrrhovým víťazstvom. Dostal síce Nobelovu cenu za mier a termín perestrojka sa dostal do slovníkov, ale v samotnom Rusku sa z neho stal jeden z najmenej obľúbených politikov. Svojou politikou spustil proces rozpadu a zániku impéria, čo nikdy neplánoval. Komunistický systém chcel iba reformovať, ten však zanikol.