Hospodárstvo podľa Stalina: Moskva svojim satelitom diktovala, čo budú vyrábať a komu to predajú

Ciele Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) zneli honosne a nádejne, výsledky tejto organizácie však už také radostné neboli. RVHP mala slúžiť na koordináciu hospodárskeho vývoja členských štátov a vyrovnávanie ich úrovne, v skutočnosti ale išlo o ďalší nástroj kontroly Moskvy nad štátmi strednej a východnej Európy.

Organizáciu založil sovietsky diktátor Josif Stalin na základe silnej centralistickej koncepcie na moskovskej porade, ktorá sa začala 5. januára 1949. Formovanie RVHP bolo ukončené na prvom zasadnutí rady o viac než tri mesiace neskôr, 26. a 27. apríla 1949, takisto v Moskve.

Medzi zakladajúce štáty zoskupenia patrilo Bulharsko, Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Sovietsky zväz. Nemecká demokratická republika vstúpila do RVHP v roku 1950 (členom bola do roku 1990), Mongolsko sa pripojilo v roku 1962, Kuba o desať rokov neskôr a Vietnam v roku 1978. Istý čas, v rokoch 1949 až 1962, bolo členom aj Albánsko. Od roku 1964 sa na práci niektorých orgánov zúčastňovala Juhoslávia a na zmluvnom základe spolupracovali s RVHP aj ďalšie, v niektorých prípadoch aj nesocialistické štáty (Fínsko, Irak, Mexiko, Nikaragua, Mozambik, Angola, Etiópia a bývalá Jemenská ľudovodemokratická republika).

Dôležitú úlohu pri vzniku organizácie zohralo hospodárske embargo, ktoré proti štátom s komunistickými režimami začali uplatňovať demokratické krajiny západnej Európy a USA. Jedným to zámerov Sovietskeho zväzu bolo, aby sa RVHP stala protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), ktorej úlohou bolo riadiť Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne.

Na začiatku sa činnosť RVHP obmedzovala iba na kontrolu obchodu členských krajín a na rozhodovaní o tom, kto a komu má čo predať za ceny stanovené v prevoditeľných, no nekonvertibilných rubľoch, ktoré platili iba v rámci štátov komunistického bloku.

Sídlo Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve.
Sídlo Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve.
Zdroj: realty.rbc.ru

​Na Československu sa fungovanie RVHP podpísalo predovšetkým zameraním na ťažký priemysel. Neskôr sa v rámci organizácie začal klásť dôraz na väčšiu integráciu hospodárstva a vytvoril sa nadnárodný plánovací orgán. Proti tomu sa ale postavilo Rumunsko, ktoré bolo označené za prevažne poľnohospodársky štát.

Vonkajšia pôsobnosť RVHP zostala prakticky po celý čas jej existencie obmedzená. Rada sa usilovala o spojenie s Európskym spoločenstvom (ES), spoločná deklarácia o nadviazaní vzťahov ale bola podpísaná až v júni 1988.

Pády totalitných režimov vo väčšine členských krajín RVHP viedli k prechodu na trhovú ekonomiku. So záverom roka 1990 sa tak skončilo aj mnohostranné zúčtovanie v takzvaných prevoditeľných rubľoch (v platnosti od roku 1962).

Zasadnutie predstaviteľov RVHP v Bukurešti v roku 1978.
Zasadnutie predstaviteľov RVHP v Bukurešti v roku 1978.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V júni 1991 bola na zasadnutí v Budapešti po 42 rokoch činnosti, za účasti delegátov z deviatich signatárských štátov, kde Československo zastupoval minister hospodárstva Vladimír Dlouhý, RVHP zrušená. Podpísaný protokol vstúpil do platnosti 26. septembra 1991.