Neznámy senátor rozpútal v USA protikomunistickú hystériu, mnohým zničila kariéru i život

Ako senátor a zúrivý antikomunista sa do histórie zapísal americký republikánsky politik Joseph McCarthy, ktorý sa narodil pred 110 rokmi, 14. novembra 1908. Svoju hviezdnu kariéru, ktorá vďaka vtedajšej atmosfére presýtenej studenou vojnou, jadrovou hrozbou a strachom z komunizmu len tak prekvitala, odštartoval vo februári 1950 na mítingu vo Wheelingu v Západnej Virgínii.

Tam vtedy ešte ako bezvýznamný senátor za rodný Wisconsin oznámil, že americké ministerstvo zahraničných vecí je plné komunistov a že má v ruke zoznam ich mien. Záležitosťou sa zaoberal osobitný výbor, ktorý však jeho obvinenie označil za „podvod a klamstvo“.

To však na McCarthyho presvedčení, že je americká vláda zamorená komunistami a špiónmi, nič nezmenilo. Vytiahol iné obvinenia a iné mená a spustil kampaň za ich vykorenenie.

V tej sa on aj jeho spolupracovníci dopúšťali lží, falšovania dôkazov, uchyľovali sa k vyhrážaniu a k vydieraniu svedkov. Nevyberavá taktika síce nakoniec spôsobila jeho pád, dovtedy sa mu však podarilo zničiť mnohým ľuďom kariéru i dobrú povesť.

Lenže mnohí Američania, ktorí sa nechali strhnúť antikomunistickou hystériou, sa na neho pozerali ako na rytiera bojujúceho proti tajomným silám. S „mccarthizmom“, ako sa tento hon na komunistov v USA označuje, sa najčastejšie spájajú vyšetrovania a verejné vypočúvania vedené senátorom McCarthym, vypočúvania pred Výborom pre neamerickú činnosť či aktivity FBI pod vedením jeho riaditeľa J. Edgara Hoovera.

Zo sympatií s komunizmom bolo v USA podozrievaných niekoľko miliónov ľudí a na tisíce z nich viedli úrady zložky. Hlavnými cieľmi sa stali štátni a federálni úradníci, ľudia zamestnaní v zábavnom priemysle, učitelia či odboroví predáci. Obeťami kampane sa stali aj viaceré známe mená, ako napríklad Charlie Chaplin, Leonard Bernstein, Arthur Miller, Elia Kazan, rson Welles, Jiří Voskovec či Robert Oppenheimer.

Joseph McCarthy počas vypočúvania príslušníkov armády v júni 1954.
Joseph McCarthy počas vypočúvania príslušníkov armády v júni 1954.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Počas „mccarthizmu“ boli za špionáž pre Sovietsky zväz zatknutí, odsúdení a napokon aj popravení americkí manželia Julius a Ethel Rosenbergovci. Zo zamestnania bolo prepustených alebo odvolaných viac než 11-tisíc úradníkov, približne 300 osôb sa vyskytlo na čiernych listinách Hollywoodu, niekoľko desiatok ľudí si zvolilo exil, viac než šesť desiatok cudzincov bolo deportovaných. Mnohí boli za komunistickú činnosť zatknutí a FBI preveril v tejto súvislosti celkovo 2,3 milióna federálnych úradníkov a 13,5 milióna pracujúcich.

Joseph McCarthy postupne nadobudol dojem, že jeho moc je neobmedzená, a to sa mu stalo osudné. Vo svojej zaslepenosti napadol aj Pentagón. Na jar 1954 sa ako predseda vládneho operačného výboru Senátu pokúsil dokázať absurdnú myšlienku, že slabosť pre komunistov má aj sama americká armáda. Napriek obrovskej snahe, dôslednému pátraniu a útokom ale McCarthy nikdy vo vláde žiadneho komunistického agenta neodhalil.

V decembri 1954 napokon Senát schválil rezolúciu, ktorá ho odsudzovala za správanie nezlučiteľné s tradíciou Senátu. Pre McCarthyho, ktorého podpora a popularita už v tom čase rapídne klesala, to znamenalo začiatok politického konca. Členom Senátu síce zostal, ale čoraz častejšie sa uchyľoval k alkoholu. Zomrel o necelé tri roky neskôr, v máji 1957. Oficiálnou príčinou úmrtia bola akútna hepatitída.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.