Poslednou kvapkou konfliktu bol prevrat v Československu

Pred 70 rokmi sa začala neslávne známa berlínska blokáda. Išlo o prvý konflikt medzi Sovietskym zväzom a západnými mocnosťami na území okupovaného Nemecka?
Bol to prvý výrazný prejav stretu, ktorý sa ukázal aj navonok. Ten konflikt však už pomerne dlhý čas tlel pod povrchom aj predtým a postupne gradoval. Z medzinárodného hľadiska bol tou povestnou poslednou kvapkou februárový prevrat v Československu, kde sa k moci dostali komunisti. Vtedy sa ukázalo, že budovanie sovietskeho bloku je definitívne.

Robila si Moskva v tom čase zálusk aj na západné Nemecko?
Po tom, ako sa v Československu dostali k moci komunisti, bolo Sovietom jasné, že ďalej než po východné Nemecko sa jednoducho nedostanú. V západnom Nemecku mali predsa len silné pozície západné okupačné krajiny, predovšetkým Američania. Takže Sovietom zostalo len východné Nemecko. A uprostred neho ležal západný Berlín, ktorý bol v porovnaní s východnými územiami akýmsi neuralgickým bodom.


Hrozila vtedy reálne vojna medzi bývalými spojencami protihitlerovskej koalície?
My dnes máme tak trochu tendenciu hodnotiť vývoj na základe našej vlastnej histórie. Otvárali sa napríklad československé vojnové plány, ktoré sme robili pod vplyvom Sovietskeho zväzu. V skutočnosti bol však sovietsky vodca Josif Stalin úplne posadnutý obavami. Nechcel stratiť moc, snažil sa udržať si svoje výdobytky z vojny a stále sa bál, že o ne príde. Bol to skrátka paranoik. Na druhej strane, Sovietsky zväz bol po vojne totálne zničený. Všetko bolo rozvrátené. Ale to isté platilo aj o Európe. Takže ja sa domnievam, že Stalin sa obával vojny úplne rovnako, ako Západ.

Avšak blokáda západného Berlína nepochybne prispela k vyhroteniu napätia...
Zo strany Sovietskeho zväzu to bol v každom prípade akt výslovného nepriateľstva. Napriek tomu si nemyslím, že by hrozila vojna. Nikto z hlavných aktérov nemal záujem o to, aby to prerástlo do nejakého naozaj vážneho ozbrojeného konfliktu.

Zhruba 13 rokov po začiatku blokády vznikol Berlínsky múr. Čo nakoniec bolo hlavným spúšťačom jeho postavenia?
V prvom rade sa východný blok predsa len podarilo vybudovať a ustáliť. Vtedajší stav však prinášal celý rad rôznych problémov. Z východonemeckého pohľadu bola táto situácia neúnosná, keďže cez západný Berlín systematicky utekali východní Nemci na Západ. Bol to naozaj masový exodus. Išlo zhruba o dva až tri milióny občanov vtedajšej sovietskej okupačnej zóny, respektíve neskôr Nemeckej demokratickej republiky. Na vtedajšie pomery to bol skutočne veľký počet ľudí.

Práve Berlín bol predmetom sporov medzi oboma časťami Nemecka dlhé desaťročia...
Berlín bol v podstate akýmsi okom, ktoré sa pozeralo na Západ. Z východného Nemecka sa jednoducho nedalo dostať von. Inak než cez Berlín by to nešlo, a to si Východ veľmi dobre uvedomoval. Zo strany východného Nemecka teda postavenie múru znamenalo viac-menej akýsi záchranný krok na udržanie režimu. Ten to skrátka čisto z jeho pohľadu musel urobiť. Práve tieto úteky boli teda jedným z hlavných a najväčších dôvodov postavenia Berlínskeho múru. Pavel Novotný


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.