Vyrástol v rodine prosperujúceho farmára, na štúdiách vo Francúzsku sa však z neho stal komunista. Toto presvedčenie potom Pol Pot predviedol v praxi v rodnej Kambodži, kde sa ako šéf maoistických Červených Kmérov stal tvorcom ultraľavicového genocídneho režimu, ktorému padlo na tzv. Vražedných poliach v rokoch 1976-1979 za obeť jeden až tri milióny ľudí. Jeden z plejády najväčších masových tyranov 20. storočia Pol Pot zomrel vo svojich 72 rokoch pred 20 rokmi, 15. apríla 1998.
Masový vrah Pol Pot navždy zostane ázijským Hitlerom, kambodžským mučiteľom či krvavým prízrakom. Väčšina obetí jeho režimu bola popravená, iní zomreli v dôsledku hladomoru či chorôb. Samotný Pol Pot sa na konci svojho života cítil nevinný a mal podľa vlastného vyjadrenia "čisté svedomie". Tento niekdajší kambodžský "brat číslo jedna" tvrdil, že v čase jeho vlády zahynulo "len niekoľko tisíc ľudí, keď sa úradníci dopustili určitých chýb".
Syn pomerne zámožného farmára, známy tiež ako Saloth Sar, sa narodil 19. mája 1925 v dedine Preksbauv v severovýchodnej provincii Kompongthom. Bol ôsmym z deviatich detí a už v šiestich rokoch bol poslaný do Phnompenhu k tete, kde absolvoval pomerne elitné školy. Rok strávil aj ako mních v budhistickom kláštore Botum Vadei.
Po ukončení technickej školy získal v roku 1949 štipendium na štúdium vo Francúzsku. V Paríži študoval v rokoch 1949-1952 elektrotechniku, oveľa viac ho však zaujala politika. Veľký vplyv na neho malo učenie komunistických a maoistických vodcov, obdivoval tiež spisy Josifa Stalina. Spolu so svojimi súpútnikmi Leng Sary, Khieu Samphan a Son Senom založili marxistický krúžok a potom vstúpili do francúzskej komunistickej strany.
Po návrate do Kambodže v januári 1953 sa Pol Pot zapojil do protifrancúzskeho ozbrojeného partizánskeho odboja a po vyhlásení nezávislosti v novembri 1953 sa deväť rokov živil ako učiteľ dejepisu a francúzskej literatúry na súkromnej škole v Phnompenhe; študenti na neho spomínali ako na dobrého a vľúdneho učiteľa.
V roku 1960 patril medzi zakladateľov Komunistickej strany Kambodže, pre ktorej členov sa používalo označenie Červení Kméri. O tri roky neskôr sa stal jej generálnym tajomníkom, ktorým bol až do roku 1981. V strane, pôvodne verne sledujúcej líniu Ho Či minových komunistov vo Vietname, postupne silneli nacionalistické tendencie, ktoré boli Pol Potovi blízke.
Partizánska vojna
V roku 1963 začal Pol Pot z džungle partizánsku vojnu Červených Kmérov proti vláde kráľa Norodoma Sihanouka a v boji pokračoval aj po jej zvrhnutí v roku 1970. Roky strávené v ilegalite pritom sformovali v Pol Potovi jeho najcharakteristickejšie vlastnosti: tajnostkárstvo a paranoju. Posadnutosť utajovať všetko a všetkým ho neopustila až do smrti.
K víťazstvu doviedol Červených Kmérov v apríli 1975, kedy v spolupráci s monarchistami dobyl Phnompenh a Sihanukovho pokoriteľa, proamerickeho maršala Lon Nola, donútil k emigrácii. Mnoho obyvateľov vítalo ukončenie krvavých bojov a dúfalo, že dôjde k akémusi národnému zmiereniu. Nastal opak: špirála násilia v Kambodži vystúpila do nebývalých výšin. Pre Pol Pota nastal čas na uskutočnenie "jedinečného experimentu v dejinách ľudstva".
V apríli 1976 sa oficiálne stal predsedom vlády Demokratickej Kambodže a budoval okolo seba mýtus veľkého bojovníka. Prakticky sa však neobjavoval na verejnosti a zdržiaval sa väčšinou v džungli na neznámych miestach.
"Brat číslo jedna"
"Brat číslo jedna", ako sa nechal nazývať, vyhlásil "rok nula", zrušil čas i peniaze, začal represie proti inteligencii. Zlikvidoval školstvo, nechal vraždiť učiteľov aj lekárov, budhistických mníchov aj umelcov. Obyvateľstvo z mesta vyhnal na vidiek a sústredil ho do poľnohospodárskych komún a akýkoľvek odpor trestal smrťou. Rodiny boli rozdelené, ženy a muži žili v oddelených kolektívoch. Protivníci režimu končili na tzv. vražedných poliach; väčšina z nich bola popravená, iní zomreli v dôsledku hladomoru či chorôb. Podľa odhadov bol počas necelých štyroch rokov zavraždený každý ôsmy Kambodžan.
Brutálnym a chladnokrvným metódam vodcu Červených Kmérov a jeho stúpencov urobil koniec vpád Vietnamcov do Kambodže v januári 1979. Červených Kmérov aj s Pol Potom zahnali do džungle na thajských hraniciach a ľudový revolučný tribunál v auguste 1979 odsúdil Pol Pota v neprítomnosti na trest smrti.
Slabnúci Pol Pot sa síce ešte v roku 1980 stal vrchným veliteľom ozbrojených síl "Demokratickej Kambodže", po piatich rokoch však funkciu odovzdal svojmu súdruhovi v zbrani Son Šenovi a v roku 1989 oznámil, že sa navždy vzdáva politickej a vojenskej činnosti. Pobýval na utajovaných miestach buď v Thajsku alebo v kambodžskom pohraničí, jeho najvernejším sprostredkovateľom býval Khieu Samphan.
Odsúdený za zradu krajiny
Chorého Pol Pota potom ťažko poznamenal rozpad Červených Kmérov v rokoch 1996-1997, keď časť členov dala prednosť spolupráci s monarchistickými krídlom vlády. V júni 1997 utiekol s rodinou a niekoľkými stúpencami zo základne Anlong Veng a vydal sa džungľou k hranici s Thajskom. Bol však chytený a stal sa zajatcom svojich bývalých spolubojovníkov. Potom ho Červení Kméri odsúdili za "zradu krajiny" k "doživotnému väzeniu". V októbri 1997 uverejnil Far Eastern Economic Review posledné interview s Pol Potom, v ktorom opäť vyhlásil, že sa necíti vinný.
Pol Pot, ktorý trpel dlhé roky maláriou a vysokým krvným tlakom, bol dvakrát ženatý a mal jednu dcéru. Zomrel na zlyhanie srdca v horách neďaleko základne Anlong Veng, jeho pozostatky spopolnili len niekoľko sto metrov od thajskej hranice.
Pol Potov bývalý druh Ta Mok potom povedal reportérovi Rádia Slobodná Ázia: "Pol Pot zomrel ako zrelá papája. Nikto ho nezabil, nikto ho neotrávil. Už nie je. Nemá žiadnu moc, nemá žiadne práva, nie je viac ako kravské lajno."