Historik o pláne USA: Američanom bolo jasné, že Sovieti majú u nás dominantný vplyv

Československo odmietlo v roku 1947 na nátlak Moskvy pripojiť sa k Marshallovmu plánu. Mali sme vôbec šancu vyhnúť sa pádu do sovietskej sféry vplyvu, ak by sme tomuto tlaku odolali a s plánom súhlasili?
Myslím si, že nie. Nič by sa nezmenilo. Predsa len, v tej dobe už bolo Západu jasné, že sme sa stali súčasťou sovietskej sféry. Takže otázka skôr znie, do akej miery bola táto ponuka zo strany Američanov myslená vážne a či ju nepredložili len čisto formálne. Teda či vôbec počítali s tým, že by sme ju mohli prijať.

Libor Svoboda
Libor Svoboda
Zdroj: Ústav pre štúdium totalitných režimov

Myslíte si, že s tým počítali?
Ja si trúfam tvrdiť, že príliš nepočítali s tým, že ju prijmeme, respektíve, že nám ju Sovieti dovolia prijať. Napokon, to sa neskôr naozaj aj preukázalo.

Z toho vyplýva, že sféry vplyvu boli jasne rozdelené medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom už pred prijatím Marshallovho plánu...
Presne tak. Československo možno v tom čase stále trochu lavírovalo, ale predpokladám, že Američania mali už vtedy vlastné kanály a správy tajných služieb, ktoré ich informovali o situácii. Bolo im jasné, že sovietsky vplyv tu bol už v lete 1947 dominantný.

Bolo v hre aj prípadné rozdelenie krajiny, kde Slovensko by zostalo Sovietom a Česko Západu?
To určite nie. Západ nás vtedy vnímal ako jeden štát, ktorý by sa v žiadnom prípade nedelil. Toto vôbec nepripadalo do úvahy.

V medzivojnovom období patrilo Československo k ekonomicky najsilnejším krajinám sveta. Po vojne nás Západ rýchlo predbehol. Mohol za to aj fakt, že sme sa nepripojili k Marshallovmu plánu?
Čísla ukazujú, že nielen západné krajiny, ale aj Československo po druhej svetovej vojne ekonomicky celkom rástlo. Samozrejme, v rámci možností, ktoré v tom období boli. Čo sa týka následného rýchlejšieho napredovania Západu, Marshallov plán mal na tom určite nejaký vplyv. Ale skôr by som povedal, že sa západná Európa dokázala politicky lepšie konsolidovať.

Čo si pod touto konsolidáciou predstavujete?
Jednoducho to, že na Západe sa nestriedali experimenty s ekonomikou, zatiaľ čo u nás sme prijali sovietsky model a hospodárstvo sme si v podstate rozvrátili. Práve to bol podľa mňa hlavný dôvod neskoršieho zaostávania. Rozbitie ekonomickej štruktúry, ktorá sa tu vyvíjala a existovala dlhé roky. Likvidácia ľahkého priemyslu, zavádzanie ťažkého priemyslu a ďalšie podobné veci.

Západ sa vydal úplne odlišnou cestou...
Áno, západná Európa sa hospodársky stabilizovala a nerobila žiadne pokusy s ekonomikou, ako sa to dialo tu. My sme sa skrátka stali obeťami obrovského experimentu so zavádzaním hospodárstva sovietskeho typu a doplatili sme na to. Ekonomicky sme sa už tak pozitívne nevyvíjali. Mali sme tu kolektivizáciu a znárodňovanie. To všetko boli obrovské údery, ktoré ovplyvnili ekonomický život u nás. A to už vôbec nehovorím o politickej stránke veci. Toho všetkého bola západná Európa ušetrená, čo bol jeden z hlavných dôvodov, prečo nás čoskoro nechala za sebou.

Takže takýto vývoj by nastal aj bez Marshallovho plánu?
Podľa mňa prisudzujeme Marshallovmu plánu prehnaný vplyv z hospodárskeho hľadiska. Oveľa väčší bol jeho psychologický význam. Jeho prijatie znamenalo, že sa krajina stala súčasťou pevného bloku pod vedením silnej veľmoci. Ľudia dostali pocit, že patria do Európy a sú na tom dobre.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.