„Bomba Tybee je jedna veľká záhada,“ povedal v roku 2001 bývalý dôstojník amerického letectva Derek Duke, který žije neďaleko mesta Savannah. Práve blízko tejto georgijskej aglomerácie na ostrove Tybee sa v roku 1958 stratila tri a pol tonová vodíková bomba.
Môže byť zaborená v piesku. Nikto nevie, či je bomba aktívna, alebo nie. Noc na 5. februára 1958 bola totiž podľa výpovedí svedkov pred americkým Kongresom značne chaotická.
Bombardér B-47, ktorý na palube bombu niesol, bol na tréningovej misii. Po tom, ako vzlietol z Floridy sa okolo polnoci nad štátom Georgia stretol so stíhačkou F-86 pri simulovanom útoku. Pilot F-86 sa katapultoval, stíhačka dopadla na zem a B-47 začala horieť.
Bombardér však zostal vo vzduchu. Pilot narýchlo žiadal o povolenie, aby mohol bombu odhodiť do zálivu Wassau Sound. Chcel tak znížiť záťaž lietadla a predísť možnosti, že bomba exploduje pri improvizovanom pohotovostnom pristátí.
Povolenie dostal, a tak nálož vyhodil vo výške približne dva kilometre nad zemou, kým bombardér letel rýchlosťou 370 km/h. Bomba dopadla do vody, k explózi nedošlo. Stroj B-47 potom doletel na neďalekú leteckú základňu Hunter, kde bezpečne pristál.
Hľadanie bomby sa začalo hneď na druhý deň. Na miesto boli vyslané tímy letectva aj námorníctva, aby ju pomocou sonaru našli a potom z vody dostali. Armáde sa však napriek deväť týždňov trvajúcemu intenzívnemu pátraniu nepodarilo vodíkovú bombu nájsť.
Bola aktívna?
Bomba Tybee bola asi štyri metre dlhá a vážila 3 400 kilogramov. Obsahovala približne 180 kilogramov konvenčnej výbušniny a nešpecifikované množstvo vysoko obohateného uránu. Predstavitelia letectva pred Komisiou pre atómovú energiu tvrdili, že bomba počas letu nebola plne funkčná a súčasťou jej jadra bola iba olovená atrapa rozbušky. Vodíková bomba tak nemohla spôsobiť termonukleárnu explóziu.
Námestník ministra obrany W. J. Howard však v roku 1966 pri svedectve pred americkým Kongresom vypovedal, že bomba „bola kompletná zbraň s jadrovou kapsulou.“ Tomuto tvrdeniu však odporujú nariadenia armády, ktoré zakazovali prepravu akejkoľvek aktívnej jadrovej zbrane pri tréningových akciách.
Ak by došlo k jadrovej explózii, prípadný výbuch by mal dosah približne dva kilometre a radiácia, ktorá by sa šírila, by spôsobila okamžité popáleniny tretieho stupňa až do vzdialenosti dvadsať kilometrov od epicentra.
Podľa hydrologického prieskumu amerického ministerstva energetiky by bomba mala byť zaborená pod dvoj- až päťmetrovou vrstvou bahna. Za 60 rokov sa ju však armáde nepodarilo nájsť.
V hľadaní pokračujú aj amatéri, jedným z nich je tiež plukovník Derek Duke. Tomu sa vraj spolu so ženou podarilo pátranie obmedziť na plochu jedného futbalového ihriska. Napriek tomu doteraz nebol úspešný.