Americká loď sa po námornom incidente stala súčasťou severokórejskej propagandy

Incident, ku ktorému došlo pred polstoročím v Japonskom mori, ešte viac zhoršil už aj tak napäté vzťahy medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou. Kým Američania trvali na tom, že ich loď sa plavila v medzinárodných vodách, podľa Severokórejčanov narušila ich výsostné vody.

Úlohou spravodajskej lode USS Pueblo (AGER-2), ktorá vyplávala na svoju misiu 11. januára 1968 z Japonska, bolo zhromažďovanie informácií o aktivitách námorníctva Sovietskeho zväzu a monitorovanie severokórejského pobrežia. Robila to až do 23. januára, keď sa k nej priblížil najprv severokórejský stíhač ponoriek a zakrátko aj tri torpédové lode.

Kapitán Lloyd Bucher sa s Pueblom snažil uniknúť ďalej na otvorené more. Zbytočne, jeho loď nebola taká rýchla, aby sa to mohlo podariť. Severokórejčania spustili paľbu z kanónov a guľometov a ich útok podporili zo vzduchu aj dve ich stíhačky MiG-21. Američania streľbu neopätovali. Mali síce na palube guľomety, tie však boli zbalené. Po niekoľkých minútach bolo jasné, že Pueblo sa zajatiu nevyhne. Jeden z členov jeho posádky prišiel pri streľbe o život, niekoľkí ďalší utrpeli zranenia.

Severokórejské lode americkú najprv obkľúčili a potom sa členovia ich posádok pokúsili na ňu dostať. Bucher však nariadil svojim mužom, aby im to manévrovaním s plavidlom čo najviac a čo najdlhšie znemožňovali. To sa im darilo takmer dve hodiny, počas ktorých stihli zničiť časť tajných dokumentov.

Dúfali aj v pomoc, ktorú im prisľúbili z námornej základe v Japonsku, s ktorou boli po celý čas v rádiovom spojení. Nedočkali sa jej však. Najbližšia americká loď, USS Enterprise, bola od nich vzdialená vyše 500 námorných míľ (asi 950 kilometrov) a lietadlá, ktoré mala na palube, neboli v stave bojovej pohotovosti.

Loď Pueblo tak skončila v  zajatí. Eskortovali ju do prístavu Wonsan, odkiaľ potom všetkých preživších 82 členov posádky previezli do Pchjongjangu. Tam ich obvinili z narušenia severokórejských teritoriálnych vôd a zo špionáže a uväznili. Spojené štáty protestovali, argumentujúc medzinárodným námorným právom, podľa ktorého sa ich loď pohybovala v exteritoriálnych vodách, a žiadali prepustenie zadržaných námorníkov, ale zbytočne. Pchjongjang mal s nimi iné plány.

Zajatí členovia posádky americkej lode Pueblo počas zinscenovanej tlačovej konferencie pre severokórejské médiá.
Zajatí členovia posádky americkej lode Pueblo počas zinscenovanej tlačovej konferencie pre severokórejské médiá.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„Už nikdy sa nechcem podielať na žiadnej hanebnej agresii podobného druhu,“ vyhlásil kapitán Puebla Lloyd Bucher, ktorého priznanie a ospravedlnenie zverejnili severokórejské médiá. Vyhlásenie podpísali aj zvyšní členovia zajatej posádky americkej lode. Ako neskôr, po prepustení, uviedli, donútili ich k tomu pod hrozbou mučenia.

Ďalším krokom Pchjongjangu, ktorý sa incident snažil propagandisticky využiť, bola zinscenovaná tlačová konferencia pre domáce médiá. Americkí námorníci sa na nej pochvalne vyjadrovali na adresu severokórejského režimu a hovorili aj o podmienkach vo väzení a o zaobchádzaní s nimi, ktoré označovali za humánne. Svet ale ich slová pochopil. Do viet totiž vkladali ironické poznámky, používali sarkastický tón a niektorí počas svojich odpovedí nenápadne vztýčili prostredník. Toto gesto Severokórejčania nepoznali...

USS Pueblo dodnes kotví v Pchjongjangu, kde je súčasťou vojnového múzea a Severná Kórea ju využíva na propagandu.
USS Pueblo dodnes kotví v Pchjongjangu, kde je súčasťou vojnového múzea a Severná Kórea ju využíva na propagandu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Kríza spôsobená zadržaním lode Pueblo a jej posádky sa napokon natiahla na jedenásť mesiacov. Dohodu o jej vyriešení podpísali americkí a severokórejskí vyjednávači 23. decembra 1968. Jej súčasťou bolo, že Spojené štáty priznali vniknutie svojho plavidla do severokórejských výsostných vôd, ospravedlnili sa a zaviazali, že v budúcnosti sa už takýchto krokov vyvarujú.

Ešte v ten istý deň prepustili severokórejské úrady všetkých väznených členov posádky v Panmundžone na slobodu.

Loď USS Pueblo si však ponechali a dodnes je tak jediným americkým vojnovým plavidlom v cudzích rukách. Kotví v Pchjongjangu, kde je súčasťou vojnového múzea a Severná Kórea ju využíva na propagandu.