Ten plán vraj osobne vymyslel neskorší severokórejský vodca Kim Čong-il. Jeho cieľom bolo vyvolať napätie u južných susedov a v najodvážnejších myšlienkach mal údajne viesť až k narušeniu olympijských hier v Soule a postupnému zjednoteniu oboch Kóreí pod komunistickou nadvládou.
Explózia lietadla juhokórejských aerolínií si 29. novembra 1987 vyžiadala 115 obetí. Stáli za ňou dvaja severokórejskí agenti a celá udalosť svojim priebehom i okolnosťami pripomína špionážny román.
Linka 858 Kórejských aerolínií smerovala z Bagdadu do Soulu a lietadlo typu Boeing 707 vybuchlo nad Andamanským morom. Útok vykonala iba 25-ročná severokórejská agentka Kim Hjon-hi so skúseným kolegom Kim Song-ilom.
Plán bol jednoduchý. Cez Moskvu, Budapešť, Viedeň a Belehrad sa dostať do Bagdadu, tam nastúpiť na let do Soulu, na palube uložiť výbušninu s časovým spínačom, pri medzipristátí v Abú Zabí lietadlo opustiť a odletieť cez jordánsky Ammán do Ríma a potom späť do Pchjongjangu. Trochu sa to však skomplikovalo.
Dvojici, ktorá sa vydávala za japonských turistov, otca a dcéru, sa skutočne podarilo načasovať bombu, ktorá bola uložená v tranzistorovom rádiu, ktoré nechali v priestore pre príručnú batožinu nad sedadlami. Pre zvýšenie účinnosti explózie nechali pri rádiu ešte aj fľašu s tekutou výbušnou látkou. V Abú Zabí potom vystúpili a lietadlo o osem hodín neskôr vybuchlo. Väčšinu obetí tvorili juhokórejskí robotníci, ktorí sa vracali domov z práce v bohatých krajinách Blízkeho východu.
Pre problémy s vízami však musel pár odletieť najprv do Bahrajnu, odkiaľ chcel potom pokračovať cez Ammán podľa dohodnutého scenára. Krátko pred odletom z Bahrajnu však oboch Severokórejčanov zatkli, keď sa pri kontrole na letisku zistilo, že majú falošné cestovné pasy. Agenti sa podľa pokynov pokúsili spáchať samovraždu ampulkou s cyankáli ukrytou v cigarete, podarilo sa to ale iba Kim Song-ilovi.
Kim Hjon-hi odviezli do Soulu a nastal kolotoč výsluchov. Najprv všetko popierala, nakoniec sa ale priznala. Povedala, že s kolegom nechali na palube lietadla rádio, ktorom bolo 350 gramov trhaviny C-4 a fľašu s kvapalinou obsahujúcu asi 700 mililitrov výbušniny PLX. Kim zároveň vyjadrila ľútosť nad svojim činom a požiadala o odpustenie príbuzných ľudí, ktorí v lietadle zomreli.
V apríli 1989 ju odsúdili na trest smrti, neskôr jej ale juhokórejský prezident udelil milosť. Za hlavného vinníka bol totiž označený Kim Ir-senov režim a Kim Hjon-hi nazvali obeťou a „živým svedkom krutosti severokórejského vedenia“.
Až po výsluchoch sa svet dozvedel podrobnosti o jej živote. Kim Hjon-hi sa narodila 27. januára 1962 v rodine diplomata a časť detstva strávila na Kube. Ako osemnásťročnú si ju vybrala komunistická strana ako budúcu agentku. V úplnej izolácii od rodiny prešla tvrdým výcvikom a v roku 1987 dostala svoju životnú úlohu. Podľa jej výpovedí celú akciu vymyslel a osobne nariadil Kim Ir-senov syn Kim Čong-il, ktorý svojho otca vystriedal na čele krajiny po jeho smrti v roku 1994 a severokórejskému režimu vládol až do roku 2011, keď zomrel.
Päť rokov po teroristickom útoku vydala Kim autobiografickú knihu Slzy mojej duše, ktorá bola jej spoveďou a zároveň ospravedlnením sa obetiam. Niektorí experti ale pochybujú o tom, nakoľko je kniha skutočnou výpoveďou bývalej agentky, pretože niektoré pasáže pripomínajú skôr juhokórejskú propagandu.
Kim sa neskôr vydala za bývalého juhokórejského agenta, s ktorým má dve deti. V roku 2009 sa stretla s japonskou rodinou, ktorej členka bola v sedemdesiatych rokoch unesená do KĽDR, aby tam vyučovala budúcich severokórejských agentov, vrátane Kim, japončinu. Dnes žije na neznámom mieste a kvôli obavám zo stále hroziacej pomsty severokórejského režimu je pod neustálou ochranou.
„Prečo som sa musela narodiť v Severnej Kórei? Pozrite sa, čo so mnou ten režim urobil,“ povedala pred niekoľkými rokmi v jednom rozhovore, ktoré inak takmer vôbec neposkytuje. Jej príbuzní vraj skončili v pracovných táboroch.
Teroristický útok z roku 1987 bol jedným z dôvodov zaradenia KĽDR na americký zoznam štátov podporujúcich terorizmus. V roku 2008 bola krajina z tohto zoznamu vyškrtnutá, keďže Pchjongjang dočasne umožnil medzinárodnú kontrolu svojho jadrového programu. Nedávno ale hlavný bezpečnostný poradca prezidenta Donalda Trumpa Herbert McMaster vyhlásil, že USA kvôli severokórejským jadrovým testom zvažujú, že Severnú Kóreu opäť na zoznam zaradia.