Sovieti, sprisahanie tajných služieb či vyšinutý Oswald. Prečo musel Kennedy zomrieť?

Na pohreb zavraždeného amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho sa zišli štátnici z 220 krajín. Sovietsky zväz zastupoval prvý námestník predsedu vlády Anastáz Mikojan. Priviezol so sebou aj množstvo dokumentov o údajnom vrahovi Lee Harveym Oswaldovi, ktorý pred rokmi žil v Sovietskom zväze. Tieto spisy, poväčšinou z archívu tajnej polície KGB, mali dokladať, že Oswald, považovaný americkými médiami za komunistu, nemal v USA od sovietskej rozviedky žiadne špionážne či teroristické poslanie. Predseda KGB Vladimír Semičastnyj v internom dokumente napísal: "V čase, keď sa Oswald zdržiaval v Sovietskom zväze, rovnako ako neskôr, neprejavila o neho KGB záujem." Napriek tomu ho viedla pod krycím menom Nalim.

Kennedyho zavraždili pred 54 rokmi v piatok 22. novembra 1963 v texaskom Dallase, keď ho niekto strelil počas jazdy v otvorenej limuzíne od letiska do centra mesta. Polícia vzápätí zatkla 24-ročného Oswalda, bývalého ostreľovača námornej pechoty, ktorého podozrievala z vraždy prezidenta aj policajta J. D. Tippita. Počas vyšetrovania odmietal Oswald svoju účasť na atentáte, hoci viacero indícií svedčilo proti nemu.

​V nedeľu ho zastrelil na chodbe radnice majiteľ nočného baru Jack Rubinstein-Ruby. V rozhovore pre televíziu, vyhotovenom neskôr vo väzení, Ruby tvrdil: "Chcel som ušetriť vdovu po zosnulom prezidentovi od útrap, ktorými by musela prejsť pri procese s vrahom svojho manžela." A tiež: "Svet sa nikdy nedozvie pravdu o atentáte, inými slovami moje pravdivé motívy. Nanešťastie tí ľudia, ktorí tým toľko získali a ktorí mali silný motív ma dostať do tejto situácie, nikdy nedovolia, aby skutočná pravda uzrela svetlo sveta." Ruby bol odsúdený na trest smrti, odvolal sa, ale ako mohol začať ďalší proces, dostal rakovinu pľúc a zomrel.

Zábery z pohrebu Johna Fitzgeralda Kennedyho:

Život v Sovietskom zväze

Oswald sa vo svojich sedemnástich rokoch prihlásil k námornej pechote, ale po troch rokoch službu opustil s odôvodnením, že sa musí starať o ťažko chorú matku. V skutočnosti odletel do Európy a cez Fínsko dorazil ako turista 16. októbra 1959 do Moskvy. Vraj od mladosti inklinoval ku komunizmu. Po niekoľkých dňoch požiadal o sovietske občianstve, ale bol odmietnutý. Na americkom konzuláte odovzdal svoj pas - nechce byť americkým občanom. Mal chuť študovať na moskovskej univerzite, ale sovietske úrady ho poslali do Minsku, aby tam pracoval v továrni vyrábajúcej elektroniku pre verejnosť i pre armádu, a to v oddelení kontroly. Vymerali mu plat 700 rubľov mesačne. Navyše dostával od ruského Červeného kríža ďalších 700 rubľov. Mal teda príjem porovnateľný s riaditeľom fabriky.

KGB podozrievala Oswalda, že je špiónom CIA, ale čoskoro dospela k záveru, že to tak nie. Do svojho denníka si mladý Američan znechutene poznamenal, že peniaze, ktoré zarába, nemá za čo utratiť, pretože v meste nie je nočný klub ani iné zábavné podniky. Začiatkom roku 1961 napísal na konzulát, že bude chcieť naspäť pas. V marci stretol na jednom večierku 19-ročnú študentku farmácie Marinu Prusakovovú a po troch mesiacoch sa vzali. Vo februári 1962 sa im narodila dcéra June. Koncom mája požiadali na americkom konzuláte v Moskve o možnosť vrátiť sa do USA. Úrady im to umožnili. Sovietska tajná služba ho považovala za duševne labilného.

Keď rodina pristála v New Yorku, Oswalda nahnevalo, že si jeho návrat nevšimli novinári. S celou rodinou sa odsťahoval do Dallasu, kde mal matku a brata Roberta. Striedal zamestnania, nikde nebol dlho spokojný. Pritom vystupoval ako tvrdý antikomunista.

V skutočnosti sa v roku 1963 pýtal vedenia Komunistickej strany USA, či by "so spiatočníckym silami" nemal radšej bojovať "v podzemí". Tajný člen strany Jack Childs, ktorý bol agentom KGB ako "Marat", informoval Moskvu, že list by mohol byť "provokáciou FBI". Sovietska rozviedka však netušila, že Childs pracuje aj pre FBI, uviedol vyslúžilý archivár KGB Vasilij Mitrochin.

Oswald v Mexiku

Koncom septembra 1963 odišiel mladý Američan do Mexika. V piatok 27. septembra navštívil tamojšiu sovietsku ambasádu so žiadosťou, aby mu umožnila návrat do Sovietskeho zväzu a zbavila ho prenasledovania agentmi federálnej polície FBI. Na konzuláte rokovali s Oswaldom príslušníci KGB. Napísal o tom moskovský denník Pravda, ktorý patril ruským komunistom, 6. novembra 1993. Autor pripomenul, že zastupiteľský úrad strážili agenti americkej CIA, takže Oswaldovu prítomnosť museli zaregistrovať.

"Keď som ho uvidel, najviac ma prekvapil jeho vzhľad," spomínal plukovník KGB v zálohe Oleg Nečiporenko. "Zdalo sa, že sa pozerá cezo mňa, pohrúžený do svojich myšlienok."

Spoločne s kolegom Valerijom Kostikovom si všimli jeho neurotické správanie. "Tvrdil, že od tej doby, čo sa s Marinou vrátil do USA, ho sleduje FBI. A kvôli FBI nemôže zohnať dobré zamestnanie, takže situácia sa stala neúnosnou. My sme mu povedali, že o vízum musia požiadať v krajine, kde žije, teda vo Washingtone."

Vzápätí zamieril Oswald na kubánske veľvyslanectvo a chcel vstupné vízum - navštívi Kubu počas svojej cesty do Sovietskeho zväzu. Kubánci sa okamžite telefonicky pýtali Rusov, či je to pravda - pochybne to zaznamenala CIA. Keď mladíkovi vízum po niekoľkých dňoch pridelili, neprišiel si poň.

​V sobotu sa objavil Oswald u Rusov druhýkrát. Sledovačka CIA nefungovala, nebol pracovný deň. Hovorili s ním Kostikov a Pavel Jackov. Znovu rozprával o sledovaní FBI. "Bojím sa," tvrdil. "Oni ma zabijú. Pustite ma k vám." A vytiahol revolver, ktorý vraj nosí neustále so sebou, aby sa pri napadnutí bránil.

Až potom sa pýtali z Mexika Moskvy, a to ako po línii ministerstva zahraničia, tak po línii KGB, či môžu vízum udeliť. Ministerstvo odpovedalo 3. októbra. Zato správa od centrály tajnej služby sa v archíve nenašla, oznámil reportérovi Nečiporenko. Je zaujímavé, že o oboch návštevách Oswalda na sovietskom konzuláte neexistujú žiadne záznamy.

Dôkazy skúmali aj Sovieti 

Všetky dôkazy proti Oswaldovi skúmali rovnako v balistickom laboratóriu Expertného kriminalistického oddelenia vedenie moskovskej milície. N. V. Martynnikov, ktorý to dostal za úlohu, potvrdil závery amerických kolegov: prezidenta zabil dvoma výstrelmi jeden útočník.

Nečiporenko bol presvedčený, že tento muž bol jediným strelcom, ktorý prezidenta zabil. "Keď strieľal na Kenendyho, Oswald strieľal sám na seba, bol to akt samovraždy." Vyslúžilý sovietsky vyzvedač chcel zo svojich kontaktov s Oswaldom vytrieskať čo najviac, a preto vydal v angličtine pamäti a absolvoval sériu prednášok po USA. Tvrdil, že za Oswaldom stála CIA.

Hneď po atentáte sa Mexičania dozvedeli, zrejme od Američanov, že Oswald bol na sovietskej ambasáde. Novinári obľahli budovu a žiadali vysvetlenie. Dvere zostali zatvorené. Rezidentúra KGB sa pýtala moskovskej centrály, ako sa má zachovať. Po dvoch dňoch dostala odpoveď: "Riaďte sa podľa správ agentúry Associated Press." Inými slovami: Vykrúcajte sa, ako môžete.

Kennedyho zabila KGB, tvrdil generál rumunskej tajnej služby Ion Mihai Pacepa, ktorý v roku 1978 utiekol do USA, v novembri 2006 v National Review Online. Doslova povedal: "Desať medzinárodných vodcov nechal Kremeľ zabiť alebo sa pokúsil o ich zabitie." A menoval Jana Masaryka, Rudolfa Slánskeho, Rezu Pahlavího a ďalších. Vraj mu to raz povedal Nicolae Ceauşescu, ktorému robil posledné roky pred odchodom do exilu poradcu. Je otázkou, či tým len nechcel zvýšiť svoj význam v očiach verejnosti. V skutočnosti z neho všetko, čo vedel, vyžmýkali už v prvých rokoch pobytu v USA agenti tajných služieb.

Snahy o dezinformácie

Vyšetrovaním atentátu sa zaoberalo niekoľko komisií. Prezident Lyndon Johnson, ktorý nastúpil po Kennedym, menoval komisiu pod vedením sudcu Najvyššieho súdu Earla Warrena. Warrenova komisia dospela k záveru, že ako Oswald, tak Ruby konali sami, neboli súčasťou nejakého sprisahania. Avšak na množstvo otázok, ktoré sa vynorili, neodpovedala.

V roku 1975 zriadil prezident Gerald Ford komisiu na čele s viceprezidentom Nelsonom Rockefellerom, ktorá mala objasniť činnosť CIA na americkom území. V čase atentátu pobývali údajne v Dallase agenti CIA E. Howard Hunt a Frank Sturgise. Hunt upadol do podozrenia, pretože sa práve objavil list, ktorý mu mal krátko predtým poslať Oswald. Preukázalo sa, že v Dallase neboli a list je napodobeninou z dielne KGB, ktorá chcela vrhnúť tieň na americké tajné služby. Túto snahu Sovietov o dezinformáciu neskôr potvrdil aj Vasilij Mitrochin, archivár rozviedky KGB, ktorý prešiel k Britom.

Snemovňa reprezentantov sa vrátila k tejto vražde v roku 1979. Osobitný výbor (House of Representatives Select Committee on Assassinations - HSCA) prešetril správu FBI, o ktorú sa opierala Warrenova komisia, aj záver tejto komisie. Vytkol tajnej polícii, že podcenila možnosť sprisahania, a pripomenula možnosť druhého strelca na neďalekom trávnatom pahorku.

Prečo musel prezident Kennedy zomrieť? Existuje veľa hypotéz: sprisahanie FBI, sprisahania CIA, sprisahania mafie, sprisahania Castrových Kubáncov. A tak ďalej. Žiadna nezodpovedá všetkým známym skutočnostiam. Aj Warrenova správa má slabiny. Zatiaľ sa musíme zmieriť s tým, že vrahom bol duševne vyšinutý Oswald.

V USA odtajňujú dokumenty

Len nedávno začali Američania zverejňovať utajované dokumenty o vražde obľúbeného Kennedyho. 26. októbra bolo odtajnených 2800 z 3100 doteraz utajovaných spisov. 

Americký Národný archív potom 3. novembra odtajnil ďalších 676 dokumentov, ktoré sa vzťahujú k vražde Kennedyho. Podľa agentúry AP ide z veľkej väčšiny o materiály CIA, ktoré doteraz neboli sprístupnené v plnom rozsahu.

Ani zverejnené dokumenty však zatiaľ žiadny veľký zlom v prípade neurobili a nevystavili tak stopku stále bujnejúcim konšpiračným teóriám.