Keď padol Berlínsky múr. Stranícky funkcionár sa pomýlil a režim to mal zrátané

Je to paradox, že múr, ktorý viac než 28 rokov rozdeľoval nielen Berlín, ale aj dva rôzne svety a stráženie ktorého bolo pre východonemecký režim jednou z najvyšších priorít, prestal plniť svoju funkciu po jednom chybnom vyhlásení. To zaznelo večer 9. novembra 1989 na tlačovej konferencii, z úst člena politbyra vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka Güntera Schabowského.

Jedným z novinárov, ktorí sa brífingu zúčastnili, bol korešpondent talianskej agentúry ANSA Riccardo Ehrman. Ako v roku 2009 povedal pre portál euractiv.com, bol veľmi unavený, pretože sa len krátko pred tlačovkou vrátil z reportáže na československo-západonemeckom hraničnom priechode, cez ktorý na základe dohody pustili úspešných východonemeckých žiadateľov o azyl.

„Z toho, čo Schabowski asi hodinu rozprával sa naozaj nedalo nič napísať. Boli to samé frázy o nutnosti reforiem, náprave chýb a vyvodení zodpovednosti za zlyhania v minulosti, aké sme od týchto straníckych funkcionárov počúvali stále,“ spomínal.

​Keď novinári dostali priestor na otázky, medzi prvými sa ozval práve Ehrman. Bol zvedavý, či sa náprava chýb minulosti bude týkať aj otázky cestovania občanov NDR do zahraničia. „Schabowski zostal v rozpakoch, hľadal akýsi papier a popri tom nezrozumiteľne hovoril čosi o nových cestovných predpisoch. Všetci novinári spozorneli, pretože takúto informáciu nikto z nich nemal,“ opisoval historickú chvíľu Riccardo Ehrman.

Schabowski si po niekoľkých sekundách všimol ich prekvapené výrazy a neistým hlasom povedal: „Informovali ma, že správu o tom vám už dali.“ V tej chvíli znudená novinárska obec ožila, pretože to bola naozaj novinka a o ničom podobnom nikto nevedel. „No... povedali mi... teda rozhodli sme, že prijmeme nariadenie, podľa ktorého bude môcť každý občan Nemeckej demokratickej republiky vycestovať do zahraničia cez ktorýkoľvek hraničný priechod,“ dodal už pomerne dezorientovaný Schabowski.

Na to sa ho redaktor denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy spomínaný predpis začne platiť. A vtedy Günter Schabowski vyslovil vetu, ktorá spustila lavínu: „Podľa môjho názoru... no hneď, okamžite.“ Brinkmann pokračoval: „Bude sa to týkať aj západného Berlína?“ Na to Schabowski dodal: „Áno, občania NDR môžu vycestovať aj do západného Berlína“.

Tlačová konferencia Güntera Schabowského, na ktorej oznámil to, čo sa malo stať až na druhý deň, že hranice na západ sú pre občanov NDR už otvorené.
Tlačová konferencia Güntera Schabowského, na ktorej oznámil to, čo sa malo stať až na druhý deň, že hranice na západ sú pre občanov NDR už otvorené.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​V tej chvíli sa tlačovka skončila a novinári sa rozbehli k telefónom a diaľkopisom, aby sa historická správa čo najrýchlejšie dostala do sveta. „Podľa mňa si Schabowski v tej chvíli vôbec neuvedomoval, čo povedal. Z tlačovky pokojne odišiel, akoby sa nič významné nedialo,“ spomínal Ehrman.

Lenže stalo sa a ako sa ukázalo neskôr, Schabowski nemal úplné informácie. Politbyro o spomínanom návrhu síce rokovalo, aj ho prijalo, ale zverejniť ho chcelo až na druhý deň. Navyše, podmienkou pre vycestovanie na západ malo byť pre občanov NDR aj naďalej získanie platných víz.

To už ale večer 9. novembra 1989 bolo úplne bezpredmetné. Informácia o okamžitej možnosti vycestovať na západ zaznela v rozhlasovom éteri krátko po 19. hodine a už o niekoľko desiatok minút sa na hraničných priechodoch medzi východnou a západnou časťou Berlína začali hromadiť davy ľudí.

Zaskočení pohraničníci nevedeli, čo majú robiť. Ľudia im síce vysvetľovali, že informácia o otvorení hraníc už zaznela v rozhlase a vyšla priamo od člena ústredného výboru strany, oni však nedostali žiadne rozkazy ani inštrukcie. Dlho odolávali, napokon ale ľudí na druhú stranu pustili. Berlínsky múr padol a v nasledujúcich dňoch sa začalo aj s jeho faktickým búraním.

Berlínsky múr - úsek pri Brandenburskej bráne na snímke zo šesťdesiatych rokov.
Berlínsky múr - úsek pri Brandenburskej bráne na snímke zo šesťdesiatych rokov.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

BERLÍNSKY MÚR

Nemeckú metropolu rozdelil 13. augusta 1961.

Dlhý bol 155 kilometrov, pričom 43 km tvorilo hranicu medzi východným a západným Berlínom a 112 km oddeľovalo západnú časť mesta od územia NDR.

Priemerná výška múra bola 3,6 metra, priemerná šírka 1,2 metra vrátane zábran, ktoré boli zabudované do zeme proti prerazeniu, napríklad ťažkými vozidlami

V jednotkách pohraničnej stráže pri ňom slúžilo 13-tisíc vojakov, ktorí mali k dispozícii 567 obrnených transportérov, 48 mínometov, rovnaký počet protitankových diel, 114 plameňometov, 156 obrnených vozidiel a 992 psov.

Napriek tomu sa za viac než 28 rokov podarilo 5 075 ľuďom túto stavbu prekonať a úspešne sa cez ňu dostať na západ. Údaje o počte tých, ktorí na takýto pokus doplatili životom sú rôzne, najčastejšie sa udáva číslo 190.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.