Ambiciózny sovietsky vesmírny program pôvodne vznikol ako takpovediac „trpený“ doplnok vývoja vojenských rakiet. Za svoje úspechy vďačil Sovietsky zväz hlavnému konštruktérovi a šéfovi kozmického programu Sergejovi Koroľovovi. Práve na jeho nátlak a na jeho radosť súhlasila sovietska moc v roku 1956 s vyslaním družice.
Pred 60 rokmi, 4. októbra 1957, vypustil Sovietsky zväz prvú umelú družicu Zeme - Sputnik 1. Tento rok sa považuje za začiatok sovietskeho vesmírneho programu a vypustenie Sputnika znamenalo pre Sovietsky zväz aj úspech v nevyhlásenej kozmickej vojne so Spojenými štátmi.
V Sovietskom zväze vtedy zavládlo nadšenie, v USA zdesenie a po celom svete sa ozývalo zo všetkých možných prijímačov asi najslávnejšie pípanie. Úspech bol ešte znásobený, keď o mesiac neskôr sovietske médiá oznámili, že okolo Zeme lieta ďalšia družica, tentokrát s prvým živým tvorom - psom Lajkou.
O nutnosti vytvoriť výskumné stredisko, ktoré by sa zaoberalo umelými družicami, hovoril Koroľov už v roku 1954. Zo začiatku ale narážal na odpor, predovšetkým z radov armádnych špičiek, ktoré sa v tom čase zaoberali najmä tým, ako dopraviť jadrové hlavice na územie Spojených štátov. Lenže Američania ohlásili, že počas chystaného Medzinárodného geofyzikálneho roku vyšlú do vesmíru prvú vedeckú družicu, a Moskva zacítila šancu. V januári 1956 vláda na radosť Koroľova definitívne rozhodla o umelej družici.
Pôvodné plány počítali s telesom („objekt D“) vážiacim viac než tonu. Koroľovova konštrukčná kancelária ale nakoniec navrhla v januári 1957 zmenu projektu, ktorý bol označený ako „prostejšij sputnik“ (najjednoduchšia družica).
Priamo pod Koroľovovým vedením sa tak zrodilo teleso, ktoré tvorila guľa s priemerom 58 centimetrov, vážiaca 83,4 kilogramu. Z nej vyčnievali štyri prútové antény s dĺžkou 2,4 až 2,9 metra. Schránka bola vyrobená z hliníkovej zliatiny a tvorili ju dve pologule. Vo vnútri družice boli umiestnené zdroje energie, vysielacia aparatúra, ventilátor a ďalšie náležitosti. Ako nosič bola vybraná modifikácia Koroľovovej medzikontinentálnej balistickej rakety R-7.
Raketa s prvou družicou Zeme odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 4. októbra 1957 o 22:28 hodine moskovského času. Keď sa o 90 minút, po ukončení činnosti raketových motorov, ozvalo z pozemných prijímačov slabé pípanie, prepukol všeobecný jasot.
V rámci svojej misie Sputnik 1, ktorý zo Zeme riadil Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášal informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu. Okolo Zeme sa vesmírne zariadenie pohybovalo rýchlosťou 8 000 metrov za sekundu a planétu obiehalo vo výške 939 kilometrov, až kým sa mu nevybili batérie. Následne 4. januára 1958 zhorelo v zemskej atmosfére.
Sovietske veľvyslanectvo vo Washingtone usporiadalo v deň štartu Sputnika recepciu na počesť delegátov sympózia o využití raketovej techniky. Uprostred ceremoniálu vyrušila prítomných správa redakcie New York Times, že Rusi vypustili umelú družicu. Pre Američanov to bol šok.
Na likvidáciu sovietskeho náskoku dostal Koroľovov náprotivok, bývalý nemecký raketový vedec Wernher von Braun, potrebné prostriedky a na predbehnutie rivala mal poslúžiť aj novozaložený Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Vypustenie sovietskej družice dominovalo v decembri 1957 aj prvému samitu NATO.
Sputnik 1 mal za úlohu odtrhnúť vavríny víťazstva a preveriť aparatúru, jeho význam bol inak podľa vedcov prakticky nulový. Prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov si propagandistickú hodnotu vesmíru uvedomil a rozhodol, že 3. novembra 1957 vypustil ZSSR Sputnik 2, čím krajina oslávila 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Druhý satelit už vážil 500 kilogramov a na jeho palube bola aj „posádka“ - sučka menom Lajka.
Spojené štáty americké vyslali na obežnú dráhu satelit o takmer štyri mesiace po prvom Sputniku. Ich Explorer 1 (oficiálne Satellite 1958 Alpha) odštartoval 31. januára 1958 z komplexu LC-26A Cape Canaveral Air Force Station na Floride.
Sovietsky zväz v nevyhlásenej kozmickej vojne s USA zaznamenal ešte ďalšie významné výhry. Jurij Gagarin sa v roku 1961 stal prvým človekom vo vesmíre, Valentina Tereškovová uvidela Zem z obežnej dráhy ako prvá žena.
Za všetky tieto úspechy vďačil Kremeľ Sergejovi Koroľovovi, ktorého meno však bolo až do jeho smrti v januári 1966 držané v tajnosti. Za Sputnik mohol dokonca dostať Nobelovu cenu. „Otec družice? To je predsa celý sovietsky ľud!“ odpovedal sovietsky vodca Nikita Chruščov na otázku akadémie o konštruktérovi Sputnika.
Podľa vlaňajších údajov Úradu OSN pre vesmírne záležitosti (UNOOSA) lieta v súčasnosti okolo Zeme asi 4 300 umelých družíc a sond z desiatok rôznych krajín. Asi 1 500 z nich je funkčných. V roku 2009 sa na obežnej dráhe prvýkrát zrazili dve veľké družice. Vo výške takmer 800 kilometrov nad Sibírou sa stretol americký satelit komunikačného systému Iridium a nefunkčná ruská vojenská družica.
Bývalé Československo vyslalo do vesmíru svoju prvú družicu Magion na jeseň 1978. Skúmala plazmu v magnetosfére a ionosfére a študovala vplyv činnosti Slnka. Slovenská republika sa v roku 2017 stala 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vyslala do vesmíru vlastnú družicu. Jej názov bol skCUBE a do kozmu ju 23. júna tohto roku vyniesla indická raketa PSLV-C38.