Štedrý dar Viktora Belenka: Sovietsky pilot emigroval aj s najmodernejšou stíhačkou

Bola ním tajná a obávaná „superstíhačka“ MiG-25. Do Japonska s ňou preletel sovietsky pilot Viktor Belenko.

V prvej polovici šesťdesiatych rokov vyvíjali vo vtedajšom Sovietskom zväze záchytnú stíhačku proti vysoko výkonným - myslené nadzvukovým a s dostupom väčším ako 20 km - bombardérom a prieskumným lietadlám. Na jar 1964 tak vzlietol prvý prototyp mohutného dvojmotorového stroja Je-155, teda budúceho MiGu-25.

Verejnosti sa nová stíhačka predstavila v roku 1967 počas leteckého dňa na letisku Domodedovo pod Moskvou. I keď - predstavila je silné slovo, diváci a západní pozorovatelia iba videli vo vzduchu štvoricu prototypov a predsériových strojov, ktorú komentátor uviedol, bez ďalšej bližšej špecifikácie, ako stíhačky dosahujúce trojnásobnú rýchlosť zvuku. MiG-25 podliehal prísnemu utajeniu, píše sa v článku na iDnes.cz.

Sériové „dvadsaťpäťky“ zaraďovali do výzbroje sovietskeho letectva od začiatku sedemdesiatych rokov, najprv vo verzii prieskumnej (základné typové označenie MiG-25R), o niečo neskôr ako záchytné stíhačky (MiG-25P). Záchytná stíhačka mala za úlohu rýchlo vystúpiť do potrebnej výšky, zamerať cieľ a zničiť ho riadenou protilietadlovou raketou. Ešte neskôr vznikla verzia prieskumná-bombardovacia (MiG-25RB), ktorá mohla nosiť pumy (štandardne konvenčné päťstokilové) do celkovej hmotnosti 4-tisíc kilogramov.

Slabinou MiGu-25 bola malá obratnosť, čo pri úlohe záchytnej stíhačky veľmi neprekážalo, a kvôli žravým motorom malý dolet, ktorý na druhej strane problémom bol a veľkým (akčný rádius mohol byť pri nešetrivom spôsobe letu s častým užívaním forsáže iba 300 km).

Podľa kódu NATO dostal MiG-25 meno Foxbat. Neurčité správy o ňom (vrátane špionážnych snímok sovietskych letísk) a jeho určité výkony v rýchlosti a dostupe, dosiahnuté ako rekordy Medzinárodnej leteckej federácie alebo zmerané radarmi pri preletoch nad Izraelom, vyvolali u západných expertov zdesenie. Nameraná limitná rýchlosť 3,2 M bola považovaná za štandardne dosahovanú, jeho dolet sa odhadoval na dvetisíc kilometrov, lietadlu bola prisudzovaná oproti reálu oveľa väčšia obratnosť a v bombardovacom variante strašil ako predpokladaný nosič atómových bômb.

Plné obchody považoval za kamufláž

Nový mig nehodnotila vysoko iba americká CIA, ale sám užívateľ ho klasifikoval ako najlepší stíhací stroj svojej doby (aspoň navonok sa tak tváril). Strana preto zverovala „dvadsaťpäťky“ do rúk iba tým najlepším stíhacím pilotom. Jedným z nich bol aj poručík Viktor Ivanovič Belenko.

Slúžil na MiGu-25 v 513. pluku protivzdušnej obrany dislokovaného na leteckej základni Čugujevka, asi 200 kilometrov severovýchodne od Vladivostoku. Markantné nesúlady medzi teóriami hlásanými komunistickou stranou a realitou, ktoré videl okolo seba, ho dohnali k presvedčeniu ujsť zo Sovietskeho zväzu. Šiesteho septembra 1976 pri rutinnom cvičnom lete využil príležitosť, zamieril na východ do Japonska a zrealizoval tak už dlhší čas plánovaný útek.

Belenko se mierne odchýlil od kurzu a namiesto na letecke základni Čitose pristál s poslednými zvyškami paliva na civilnom letisku v Hakodate. Našťastie netaranoval žiadny z dopravných strojov, i keď namále mal, ale relatívne krátka ranvej k bezproblémovému pristátiu rozhodne nestačila. Na jej konci vyšiel z dráhy, poškodil predný podvozok migu a časť letiskového zariadenia. Vystresovaný Belenko chvíľu poskakoval okolo svojho stroja a párkrát vystrelil do vzduchu osobnou zbraňou zo strachu, aby mu ho nerozobrali pribehnuvší zvedavci. Potom požiadal o politický azyl v USA.

Zdroj: Wikipedia

​Krátko na to utečenca dopravili do Spojených štátov. Domácou propagandou naočkovanému Belenkovi chvíľu trvalo, kým sa aklimatizoval. Napríklad plné obchody považoval za kamufláž CIA.

Agenti tajné služby a Belenko si však rýchlo vytvorili vzájomnú bezmedznú dôveru a sovietsky pilot niekoľko mesiacov spolupracoval s rôznymi expertmi mapujúcimi sovietske letectvo, jeho techniku a taktiku, vrátane bežného života na základniach, kde neraz vládol kult chladiaceho a odmrazovacieho média - etanolu. Informácie odovzdané Američanom boli pre ich príjemcov rovnako cenné, ak nie cennejšie, než prehliadka samotného MiGu-25.

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.