Ropný kráľ Rockefeller: Rozdal pol miliardy dolárov na charitu, od hnevu verejnosti ho to neuchránilo

„Neexistuje vôbec nič, čo súvisí s ropným biznisom, aby v tom nejakým spôsobom nebol zainteresovaný Rockefeller,“ napísala v roku 1904 šéfredaktorka magazínu McClure’s Ida Minerva Tarbellová. Séria článkov, ktorú toto vplyvné médium uverejnilo o spoločnosti Standard Oil Company, za ktorou John Davison Rockefeller stál, a najmä o jej praktikách, spôsobila, že z najbohatšieho muža svojej doby sa stal doslova cez noc vari najnenávidenejší človek Spojených štátov amerických.

Niekoľko rokov predtým sa zo zdravotných dôvodov stiahol z veľkého biznisu a venoval sa už len dobročinným aktivitám. „Verím, že mojou povinnosťou je zarábať peniaze, stále viac a viac peňazí, a potom ich použiť na to, aby som konal dobro v prospech mojich blížnych a podľa môjho svedomia,“ tvrdil. Jeho kritici, a nebolo ich nikdy málo, však práve jeho filantropické aktivity vždy považovali predovšetkým za akúsi snahu o očistenie sa.

​Bol to totiž práve John D. Rockefeller, kto svojimi agresívnymi podnikateľskými praktikami výrazne, a treba povedať, že najmä negatívne, ovplyvnil životy a osudy mnohých ľudí. V konkurenčnom boji nepoznal žiadne zábrany ani mantinely a aj vďaka tomu sa vypracoval na majiteľa obrovského impéria a nekorunovaného ropného kráľa.

„Podnikavé“ dieťa

Keď v lete 1839 prišiel na svet na farme v Richforde v štáte New York, ako druhé zo šiestich detí Williama a Elizy Rockefellerovcov, nič nenasvedčovalo, že práve on by sa raz mal stať najbohatším mužom svojej doby. Pochádzal zo skromných pomerov, jeho otec sa živil ako potulný predavač a ľudový liečiteľ. Viac ako účinky elixírov a mastičiek, ho ale v širokom okolí preslávili spôsoby, akými sa ich snažil predať. Raz sa vydával za lekára, inokedy vystupoval ako hluchonemý, aby v ľuďoch vzbudil súcit. Dvojaký život viedol aj v súkromí, doma sa veľmi nezdržiaval a mimo manželstva stihol splodiť ešte ďalšie dve deti.

Matka bola jeho pravým opakom. Prísna, sporivá, oddaná baptistka s citom pre rodinu a domácnosť, ktorá deťom odmalička vštepovala zmysel pre poriadok, disciplínu a šetrnosť. V Johnovom prípade to padlo na úrodnú pôdu, no neunikli mu ani otcove obchodné praktiky, a treba povedať, že bol v tomto smere celkom učenlivý.

​Už ako chlapec dokázal domov priniesť peniaze. Či už za to, že predal cukríky, ktoré dostal, alebo napríklad aj za pomoc susedom na poli, za ktorú si tiež nechal zaplatiť. Zarobené peniaze ale nenechal len tak ležať niekde ukryté. Pochopil, že mu môžu priniesť ďalšie zisky. A tak napríklad ostatným deťom poskytoval pôžičky, ktoré, pochopiteľne, úročil.

„Uvidíte, že keď vyrastiem, budem mať 100-tisíc dolárov,“ sníval nahlas pred kamarátmi. A tí sa mu smiali...

​​Keď mal štrnásť, presťahovala sa rodina do Strongsville v štáte Ohio a on začal študovať na strednej škole v Clevelande. Spolužiaci neskôr naňho spomínali ako na vzorného študenta, dobre vychovaného a zbožného chlapca, ktorý bol ale príliš vážny a veľká zábava s ním nebola. Napokon sa medzi nimi ani dlho neohrial. Nemal totiž ešte ani šestnásť, keď štúdium zanechal a prihlásil sa na obchodnícky kurz. Po jeho absolvovaní nastúpil do malej špedičnej firmy ako asistent účtovníka.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.