Jordánske skalné mesto Petra je známe svojimi chrámami, ktoré preslávila filmová séria Indiana Jones. Najnovší archeologický prieskum preukázal, že toto mesto je síce v púšti, ale zďaleka netrpelo smädom. Malo moderný zavlažovací systém, ktorý ľuďom umožňoval nielen prežiť, ale aj zavlažovať záhrady a prevádzkovať veľký bazén. Archeológovia tvrdia, že pred 2000 rokmi mala táto metropola nabatejského kráľovstva technické vymoženosti a luxusné vybavenie, napísal izraelský denník Haarec.
Bola to najznámejšia blízkovýchodná zastávka pre karavany prichádzajúce z najrôznejších smerov. Výskum Petry, ktorá sa nachádza v juhozápadnej púšti Jordánska, ukazuje, že tam bývala tiež umelo zavodňovaná záhrada. Tamojšie chodníky zatieňovali vinice, stromy a datľovníky. Vedľa veľkého, 44 metrov dlhého plaveckého bazéna sa pestovali traviny.
Nabatejci vymysleli hydraulický systém, vďaka ktorému si dokázali zadržať dostatok vody nielen pre seba, ale mohli ňou zavlažovať aj záhradu, naplniť fontány či bazén. Dovtedy pritom bolo nemysliteľné, aby voda, v púšti tak vzácna, bola výhradne úžitková.
"V bazéne je zjavný vývod akvaduktu, ktorý privádzal vodu z jedného z prameňov, Ajn Braku, ktorý bol v kopcoch mimo Petru. Veľkorysý bazén rovnako ako zelená záhrada boli oslavou úspechu Nabatejcov a ich schopnosti dostať vodu do centra mesta," tvrdí antropologička Leigh-Ann Bedalová z vysokej školy v Pensylvánii.
Archeológovia objavili zložitú podzemnú sieť, vďaka ktorej bol usmerňovaný tok vody v čase dažďov. Našli šachtu, ktorou sa voda zvádzala do hĺbky desiatich metrov, keramické potrubia, podzemné cisterny a zásobárne vody, v ktorých sa voda filtrovala. Obyvateľom Petry to umožňovalo pestovať plodiny, zberať ovocie, vyrábať víno a olivový olej, vybudovať okázalú záhradu s bazénom v centre. To všetko uprostred púšte.
Mnoho starovekých miest bolo vybudovaných v blízkosti riek, ktoré poskytovali vodu a tiež určitú ochranu. Petra, ktorá sa rozkladá na severozápadnom okraji Arabskej púšte, bola známa nedostatkom vody. Bola na križovatke dvoch významných obchodných trás - spojnice medzi Červeným morom a Damaskom a trasou medzi Perzským zálivom a Gazou. Karavany vezúce vzácny tovar museli cestou do Perzského zálivu prekonať Arabskú púšť a putovali týždne, kým dorazili do úzkeho kaňonu, ktorým začína Petra. Znamenala pre nich jedlo, ubytovanie a predovšetkým osviežujúcu vodu.
Obyvatelia Petry to samozrejme vôbec neposkytovali zadarmo. Plínius píše, že okrem toho, že sa muselo platiť za kŕmenie pre zvieratá a ubytovanie, bolo potrebné mať aj dary pre stráže, ochrancov vstupných brán, pre kňazov a pre kráľovských sluhov. Karavany napriek tomu prichádzali, pretože si to mohli dovoliť vďaka závratným cenám, za ktoré sa v Európe nakupovali parfumy a korenia. Pokladnice v Petre sa plnili.
Záhradu treba považovať za zázrak, lebo v Petre ročne naprší len desať až pätnásť centimetrov vody. Bez technológie vodného akvaduktu, čistenia a tlakovania by Petra nemohla existovať. Ľudia museli kanály a nádrže vytesať do kameňa. Každá kvapka vody, ktorá spadla v okolí, bola zachytená a odvedená, pramene boli zvedené do akvaduktu, ktorý ich odvádzal do stoviek cisterien v podzemí. Takže bez ohľadu na ročné obdobie bolo dosť vody na pitie aj na umývanie. Preto mohol starogrécky historik Strabón na konci 1. storočia pred naším letopočtom napísať, že v Petre bol dostatok vody pre domácu potrebu i pre záhradu.
Botanický prieskum ukázal, že v záhrade rástli palmy i traviny. Našli sa spálené zrná aj škrupiny orechov. Čo to znamená, ale zatiaľ nie je jasné. "Pochádzali zrejme z hnojiva, takže to nie je dôkaz, že tie rastliny tu tiež vyrástli," povedala Bedalová.
Ohromný plavecký bazén, ktorý svojimi rozmermi prekonáva aj dnešné olympijské bazény, postavili okolo 1. storočia pred naším letopočtom. Bazény ale začali byť v regióne módou už o storočie skôr. Hasmonejskí panovníci Judey bazény stavali v záhradách aj vo svojich palácoch. V paláci v Jerichu ich bolo dokonca sedem.
Obyvatelia Petry nielen vedeli, ako pracovať s vodou, ale boli aj dobrými staviteľmi. Názov Petra znamená skala a Petra je určite skalné mesto. Nabatejci pracne tesali svoje domy, hrobky a paláce do pevného kameňa. Červený pieskovec, ktorým je Petra obklopená, sa k tomu dobre hodil, takže monumentálne mesto vzniklo do 1. storočia nášho letopočtu.
Najznámejším dokladom majstrovstvá Nabatejcov je Pokladnica, pôsobivá stavba vytesaná do masívneho útesu. Pomenovaná bola podľa veľkej kamennej schránky, v ktorej sa údajne uchovávalo zlato a drahokamy. Bez ohľadu na predstavu režiséra Stevena Spielberga táto stavba nevedie do labyrintu ukrývajúceho Svätý grál. Naopak, v chráme je relatívne malá sála, kedysi používaná ako kráľovská hrobka. Na útesoch Petry sú ďalšie hrobky - sú ale vytesané vysoko, takže to odrádza prípadných zvedavcov.
Petra síce prežila stáročia, ale jej vplyv začal slabnúť, keď sa jej v roku 106 zmocnili Rimania. O ich prítomnosti v 1. a 2. storočia podáva svedectvo kolonáda a divadlo. Rimania začali prevádzkovať námorné spojenie na východ, čím privodili kolaps dopravy korenia cez púšť. Petra tak pustla a nakoniec zostala opustená v púšti.