Najdlhšia voľba pápeža: Kardináli sa hádali tak dlho, že prišli aj o strechu nad hlavou

Šestnásti muži, ktorí 1. septembra 1271 opúšťajú útroby pápežského paláca, vôbec nevyzerajú ako ctihodní kardináli. Pôsobia zanedbane a už na prvý pohľad sú vyčerpaní a chorľaví. No ich výzor nikoho nezaujíma, dôležitá je novina, ktorú prinášajú.

„Habemus papam!“ oznamujú. Máme pápeža!

Takmer tri roky čakal kresťanský svet na túto správu a len vďaka nej sa oni teraz dostávajú na slobodu. Áno, na slobodu, pretože pápežský palác vo Viterbe sa pre nich stal doslova väzením. Aj vďaka nim sa však už čoskoro proces voľby pápeža zmení a bude sa označovať konkláve.

Poďme však pekne po poriadku. Dôvod, prečo novú hlavu cirkvi volili práve vo Viterbe, bol prostý. Mesto si ako svoje sídlo vybral pápež Klement IV., keďže Rím, zmietaný bojmi o moc, nepovažoval za bezpečný.

V paláci vo Viterbe napokon 29. novembra 1268 aj skonal a podľa tradície sa musela voľba nového pápeža konať tam, kde predošlý zomrel.

Palác vo Viterbe bol dejiskom najdlhšej voľby pápeža v dejinách. Trvala 33 mesiacov.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Že nepôjde o jednoduchý proces, bolo jasné, už keď sa kardináli do mesta schádzali. Z dvadsiatich prišli devätnásti a boli rozdelení na dva tábory.

Na jednej strane stáli Pars Imperii, čiže procisárski kardináli, na druhej Pars Caroli, teda prívrženci sicílskeho kráľa Karola I. z Anjou. Práve ten prilial krátko predtým olej do ohňa vzájomnej nevraživosti, keď v boji o korunu porazil a dal popraviť Konradina, vnuka cisára Fridricha II. a posledného člena rodu Hohenštaufovcov.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.