Ako chutila minulosť: Deti raňajkovali zohriate pivo s chlebom, zemiaky Slováci dlho odmietali

Množstvo ľudí rieši výživu, stal sa z nej aj dobrý biznis pre rôznych výživových poradcov. Zaoberali sa tým ľudia tak intenzívne aj v dávnej minulosti alebo zjedli, čo bolo?

Ako kto. Žigmund Luxemburský, ktorý sa obrovskou mierou zaslúžil o rozvoj stredovekej Bratislavy, mal osobného lekára Albíka z Uničova. Ten panovníkovi s humorom odporúčal, že najlepšie jedlo je mäso, najlepšie pitie víno a najlepšia zábava ženy. Hedonistovi s podagrou sa to muselo páčiť. Lenže Albík z Uničova sa o panovníkovo zdravie seriózne staral. Jeho vtedajšie stravovacie odporúčania sa nijako zásadne nelíšili od odporúčaní súčasných lekárov. Môžeme povedať, že už v 14. storočí sa stravou lekári zaoberali.

Čo nižšie postavení ľudia?

Boli radi, ak mali čo jesť a výživou sa nemuseli zaoberať. Cirkev predpisovala prísne pôsty, a keď ľudia držali 40 dní prísny pôst, nepotrebovali informácie o zdravej výžive. Sviatky, keď sa dodržiaval pôst, boli pohyblivé, ale dá sa nájsť informácia, že v Bratislave bolo v niektorých obdobiach až 150 cirkevných sviatkov za rok. Ľudia išli do kostola, držali pôst, nesmeli sa zabávať, nemali sex.

Čo jedli počas pôstu?

Z mäsa boli povolené len ryby, jedli zeleninu, ale zvláštne je, že za pôstne jedlo sa považovali aj medvedie tlapy a bobrie chvosty. Paradoxne však nemohli používať ani olivový olej, lebo bol filtrovaný cez volský mechúr. Ľudia jedli vtedy, keď mohli a mali čo. Keď prišla neúroda, trpeli hladom, keď sa urodilo a mali možnosť, prejedali sa. Preto existuje porekadlo – najesť sa ako sedliak na hody. Pred 500 rokmi však bežní ľudia mali stravu prevažne vegetariánsku, k mäsu sa dostali zriedkavo.

Zdroj: Téma

V neskoršom období, v 18. a 19. storočí, už bolo aj dosť mäsa a pilo sa aj veľa piva. Prečo práve pivo?

Mäso bolo solené a údené, takže smädilo omnoho viac ako dnes. Pivo bol pôstny nápoj, tak sa naň nevzťahovali cirkevné obmedzenia. Navyše voda bola často nekvalitná a prenášali sa ňou choroby. Myslíme si, že Bratislava bola mestom vína, čo bola na jednej strane pravda, ale na druhej strane tu bola obrovská spotreba piva. Keď v roku 1811 vyhorel Bratislavský hrad, na Podhradí zhorelo 77 domov, radnica a 5 pivovarov. Dnes vedú tabuľku najväčších pivárov Česi s ročnou spotrebou okolo 150 litrov na osobu, ale voľakedy sa v Európe i na našom území vypilo piva mnohonásobne viac. 

Keď nebola kvalitná voda, pili pivo aj deti?

Bežne. Na raňajky dostali zohriate pivo s chlebom a hneď po raňajkách išli do školy či pracovať. Nevieme, aké percento alkoholu pivo malo, vtedy nevedeli namerať presné údaje. Kvalitu piva, teda či nie je pančované, kontrolovali úradníci tak, že ho vyliali na lavicu a sadli si naň s koženými nohavicami. Ak sa prilepili, pivo bolo kvalitné. Máme doklad z polovice 19. storočia o tom, že bratislavské víno obsahovalo také množstvo alkoholu, že horelo. Záznam je aj notársky overený. Muselo byť neuveriteľne silné.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.