Prínos Cyrila a Metoda? Uznanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka bola revolučná vec, tvrdí historik

Dodnes nie je jasný etnický pôvod Cyrila a Metoda. Objavili sa v tomto smere nejaké nové zistenia? Prikláňate sa osobne k niektorej z verzií?

Svätí Konštantín (mníšskym menom Cyril) a jeho brat Metod boli podľa všetkého Gréci. S určitosťou blízkou pravde vieme, že ich otec Lev, bol Grék. Veľa sa špekuluje o ich slovanskej matke, ale v prameňoch o nej nič jasné nie je napísané. V každom prípade ovládali slovanský jazyk do dokonalosti, vrátane používania duálu, teda podvojného množného čísla, čo bol v tom čase pre Neslovana naozaj mimoriadny výkon.

Čo sú podľa vás najrozšírenejšie mýty spojené s Cyrilom a Metodom a ich pôsobením? V čom spočíva idealizácia a tiež ideologizácia ich misie?

Priznám sa, že nemám rád slovo „mýtus“ v jeho súčasnom „nadužívaní“. Slovo „mýtus“ sa totiž v jednej časti súčasného spoločenského diskurzu stalo „nálepkou“, za ktorou sa má schovať odsúdenie tých, ktorí „akože“ nevedia rozlíšiť medzi „pravdou“ a „nepravdou“, pričom to, čo je „pravda“, postulujú práve tí, ktorí odsudzujú ten-ktorý „mýtus“, teda samotní „mýtoborci“. „Mýtus“ v ponímaní týchto ľudí je teda čosi ako nástroj na diskreditovanie „hlúposti“, „nedovzdelanosti“ tých, ktorí, zjednodušene povedané, majú iný názor. Termín „mýtus“ si to však vôbec nezaslúži, je totiž vo svojej podstate o niečom úplne inom. V prípade svätých Konštantína-Cyrila a Metoda sa napríklad vďaka takýmto „mýtobúračom“ podsúva, že Slováci s nimi vlastne nemajú nič spoločné, že ich tradícia je u nás „umelá“ a vznikla až niekedy v 18. storočí. To je však, ako hovoril kedysi český premiér a potom aj prezident Českej republiky, „hlboké nedorozumenie“. Pretože územie dnešného Slovenska sa tu umelo zamieňa za slovenské dejiny. A to nie je jedno a to isté. Slovenské dejiny prekračujú limity dnešných hraníc Slovenskej republiky a v mnohom sa prekrývajú s tým, čo by sme mohli nazvať dejinami Karpatsko-adriatickej oblasti, alebo v starej rímskej terminológii proste s Illyricom.

No a v tomto kontexte cyrilometodské dedičstvo je kontinuitné. Veď najbližší slovanský kláštor sa nachádzal pri dnešnom maďarskom Vyšehrade. Pokiaľ však ide o kontinuitu na území dnešného Slovenska, kult svätých Konštantína a Metoda je zachovaný najmenej od 14. storočia. Či je to veľa alebo málo, nech čitateľ posúdi sám.

Do akej miery platí tvrdenie, že vďaka neúspechu misie Cyrila a Metoda – neskôr už len Metoda – sme sa vlastne stali súčasťou západného sveta?

O tom, že Chorváti sú integrálnou súčasťou Slavia Latina, teda latinského slovanstva, asi nikto nepochybuje. Oni sú však kultúrne aj súčasťou Slavia Occidentalis, teda západného slovanstva, keďže v jednom konkrétnom historickom čase postavil Karol Veľký hranice Occidentu na Fruškej (rozumej Franskej) hore (na pravom brehu Dunaja oproti Novému Sadu) a na rieke Cetinja, pri dnešnom dalmátsko-chorvátskom Omiši. Sú to však práve Chorváti, ktorí azda najtvrdšie spomedzi všetkých Slovanov, naprieč vekmi a napriek všetkej nepriazni osudu, zachovali cyrilometodské dedičstvo. Asociácia svätý Konštantín-Cyril a jeho brat svätý Metod rovná sa Orient, teda Východ, je teda nie celkom opodstatnená. No a žiada sa mi k tomu dodať, že svätý Konštantín oficiálne uznanie a požehnanie svojho diela nedostal v Carihrade (Konštantínopole/Novom Ríme a Novom Jeruzaleme), ale v Ríme od pápeža Hadriána II. Nie inak ako jeho brat svätý Metod získal právo na svoje Slovanské (Panónsko-moravské) arcibiskupstvo. Rím je teda promótorom i legitimizačným rámcom cyrilometodskej misie.

Sochy sv. Cyrila a sv. Metoda v Kapušanoch pri Prešove:

Zdroj: TASR/František Iván

Občas sa vyskytnú výroky, že za to, že sa Cyril a Metod dostali až do preambuly našej Ústavy, sú zodpovední štúrovci s romantickou interpretáciou ich pôsobenia. V čom spočíva ich reálny prínos pre naše dejiny a kultúru? Za čo im môžeme byť vďační?

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.