Napoleonov posledný boj: Vyhnanstvo na ďalekom ostrove ho malo aj vymazať zo spomienok

Už niekoľko dní je pripútaný na lôžko, neprijíma žiadnu potravu, ba už ani tekutiny, čoraz ťažšie dýcha a stráca vedomie. Miestami sa mu prinavráti, no vtedy už iba blúzni. Ako dnes ráno. „France, l'armée, tęte d'armée, Joséphine,“ kričal v horúčke, aby vzápätí znovu upadol do mdlôb. Odvtedy sa neprebral.

Všetkým okolo neho je jasné, že sa blíži koniec, že bývalý francúzsky cisár Napoleon Bonaparte sa onedlho ocitne tam, odkiaľ už niet návratu. Osobný lekár François Antommarchi i jeho britský kolega Archibald Arnott sú stále pri ňom. Rovnako komorník Louis Marchand. Dookola vymieňa znečistenú posteľnú bielizeň, chce, aby jeho pán skonal aspoň ako-tak dôstojne.

Je tu aj kňaz Ange Paul Vignali, maršal Henri-Gatien Bertrand s manželkou a markíz de Montholon. Patria do veľmi úzkeho okruhu ľudí, ktorí chceli a smeli nasledovať svojho panovníka aj do vyhnanstva.

Ticho, ktoré v miestnosti vládne, zrazu preruší doktor Antommarchi. „Je koniec,“ povie stroho, potom mlčky podíde k hodinám a zastaví kyvadlo. Ich ručičky ukazujú 17 hodín a 49 minút. Je sobota 5. mája 1821.

Napoleon Bonaparte, veľký vojvodca, cisár, muž, pred ktorým sa ešte nedávno triasla celá Európa, práve naposledy vydýchol. Zatrpknutý, ďaleko od rodnej Korziky, ďaleko od Francúzska, na ostrove, ktorý nenávidel od prvej chvíle, ako naň pred takmer šiestimi rokmi nedobrovoľne vstúpil.

Napoleon na smrteľnej posteli, ako si túto scénu predstavoval francúzsko-nemecký maliar Charles von Steuben.
Zdroj: Wikimedia Commons

Elba sa nesmie zopakovať

Píše sa 18. jún 1815. Francúzska armáda práve utŕžila pri Waterloo zdrvujúcu porážku. Napoleon Bonaparte, ktorý pred troma mesiacmi po úteku z internácie na ostrove Elba vzkriesil cisárstvo, opúšťa bojisko so slzami v očiach. Vracia sa do Paríža. Nepripúšťa si, že by definitívne prehral, chce ďalej bojovať, no uvedomuje si, že stráca podporu.

Aj poslanecká snemovňa žiada jeho abdikáciu. Podvoľuje sa a podpisuje ju, v prospech svojho štvorročného syna. O niekoľko dní opúšťa metropolu a mieri do prístavu Rochefort.

Okrem iných ho sprevádza Emmanuel de Las Cases. Viac než rok bude stále pri ňom, stane sa jeho sekretárom, svedkom začiatku jeho definitívneho konca i akýmsi spovedníkom.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.