Keď kuruci bojovali s labancami: Protihabsburské povstania Uhorsko vyčerpávali viac než storočie

O 17. storočí v Uhorsku môžeme hovoriť ako o storočí stavovských povstaní, v rokoch 1604 až 1711 sa ich odohralo šesť...

Tých ozbrojených hnutí proti panovníkovi bolo viac, minimálne desať, ale šesť je najznámejších. Skutočne sa to však dá označiť ako storočie protihabsburských povstaní a bol to moment, ktorý najviac ovplyvnil život v Uhorskom kráľovstve, teda v tej jeho časti, ktorú riadili uhorskí králi.

Začalo sa to povstaním Štefana Bočkaja, na čele ďalších stáli Gabriel Betlen, Juraj I. Rákoci, Juraj II. Rákoci, Imrich Tököli a posledné, najväčšie, sa spája s menom Františka II. Rákociho. Líšili sa ich príčiny podľa toho, v ktorom období k nim došlo, alebo boli viac-menej rovnaké?

Treba si uvedomiť, že hovoríme o viac ako celom storočí. Spoločnosť sa vyvíjala a takisto sa vyvíjali aj príčiny. Boli rôzne – politické, ekonomické, náboženské, sociálne.

Začnime teda politickými...

Jednou z nich bola strata časti dovtedajšej moci, ktorú si stavy uplatňovali cez uhorský snem. Išlo hlavne o okliešťovanie jeho právomocí, ale tiež jeho obchádzanie, nezvolávanie. Na druhej strane sa posilňovala moc kráľovských inštitúcií, ako napríklad Uhorskej komory, Dvorskej komory, Spišskej komory, úradov hlavných kapitánov, tajnej rady a ďalších, ktoré boli nezávislé od tradičných krajinských štruktúr – úradu palatína, krajinského sudcu či v Chorvátsku bána. Ďalšou príčinou bolo, že uhorská šľachta nemala adekvátny podiel na správe krajiny. Ten získavali aristokrati a úradníci neuhorského pôvodu a to sa týkalo aj armády.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.