Moderné technológie menia aj archeológiu, dávno neexistujúcim stavbám vrátili pôvodnú podobu

Ste riaditeľom Archeologického ústavu SAV, dostanete sa ešte popri šéfovaní aj do terénneho výskumu?

Samozrejme, snažím sa stále chodiť aj do terénu. Momentálne pracujem na projekte s názvom Výskum včasnostredovekých mocenských centier, ide o obdobie 9. až 11. storočia. V rámci tohto projektu sa sústreďujeme na bývalé územie Nitrianskeho kniežatstva. Momentálne sme sa zamerali na juh Turca, čo je veľmi zaujímavá oblasť. Máme z nej totiž veľké množstvo včasnostredovekých významných nálezov, ale málo hradísk. A nám sa už podarilo dve takéto hradiská objaviť. Verím, že ešte nejaké objavíme, keďže vo výskume budeme pokračovať.

Zasiahla do vašich terénnych výskumov pandémia?

COVID-19 nás obmedzuje ako všetkých ostatných, ale nie v zmysle, že by sme nemohli chodiť do terénu. Teda, ak hovoríme o Slovensku, pretože zahraničné výskumy sú momentálne pozastavené. V rámci Slovenska však môžeme robiť terénny výskum a aj ho robíme. Viete, ľudia majú často predstavu, že archeológ patrí do Egypta alebo Mezopotámie, ale pre nás je veľmi dôležitý práve domáci, respektíve stredoeurópsky výskum. Povedal by som, že je dokonca prioritný, lebo odhaľuje naše vlastné dejiny.

Téma

​Spomínali ste, že ste objavili v oblasti Turca včasnostredoveké hradiská. Mohli by ste opísať čerstvo objavené hradisko? Ako sa líši od hradu?

Aj v archeologickej obci je debata o tom, dokedy je identifikovaný relikt hradisko a odkedy je to hrad. Niektorí kolegovia nazývajú všetko hrad, my sa držíme toho, že objekt, ktorý nemá vyslovene postavené kamenné konštrukcie stavby a my to vidíme napríklad vo forme rôznych valov, je pre nás hradisko. V tomto nám veľmi pomáha LIDAR, teda skenovanie z lietadla špeciálnym radarom. Ak na snímkach vidieť nejaké štruktúry, tak je pravdepodobné, že by sa na tom mieste mohlo nachádzať nejaké opevnenie. Následne sa tam ideme fyzicky pozrieť, aby sme zistili, či sme mali pozitívny výsledok, ktorý je v našom prípade žiadaný, alebo negatívny, ktorý je tiež dôležitý. Potom nasleduje snaha o datovanie štruktúry a prípadne jej ďalší výskum.

O LIDARE počuť v súvislosti s archeologickými objavmi v posledných rokoch dosť často. Vy ste v Archeologickom ústave od roku 1986, teda 35 rokov. Aké ďalšie technologické vymoženosti za ten čas pribudli?

Archeologický výskum je dnes celkom iný ako v osemdesiatych rokoch, keď som začínal. Musím však povedať, že náš archeologický ústav patril už vtedy k špičkovým a veľmi dobre vybaveným pracoviskám v rámci Európy, mali sme tu špecialistov na rôzne prírodné vedy – na zvieracie kosti, na ľudské kosti, na geofyziku a geológiu, pedológiu a podobne. Pravdou však je, že posledných zhruba tridsať rokov ide archeológia dopredu najmä vďaka úzkemu prepojeniu s prírodnými vednými disciplínami. Doslova raketovou rýchlosťou napreduje rozvoj nových technológií a vedeckých postupov priamo pri výskume, ale aj vyhodnocovaní výsledkov v po...