Thonet so svojím nábytkom dobyl svet, legendou sa stala najmä jednoduchá stolička

Na začiatku jeho úspechu bol jednoduchý nápad – nahradiť tradičné ťažkopádne vyrezávané stoličky ľahšími, lacnejšími a elegantnejšími. Dlhoročné snaženie napokon prinieslo ovocie v podobe revolúcie vo výrobe nábytku. Mužom, ktorý ju spôsobil, bol syn garbiara z provinčného nemeckého mestečka Boppard a volal sa Michael Thonet. Od jeho úmrtia uplynulo 150 rokov.

Vo svojej stolárskej dielni začal v 30. rokoch 19. storočia experimentovať s technológiou ohýbania dreva v horúcom kúpeli. Nebolo to nič nové, Thonetovi sa ju však postupne podarilo zdokonaliť tak, že dokázal z dreva vykúzliť prakticky akýkoľvek tvar. Jeho výrobky mali všetko, čo si moderná doba vyžadovala. Boli stabilné, pružné, pri ich produkcii vznikal minimálny odpad a dali sa vyrábať sériovo. Zostávalo iba preraziť s nimi na trhu.

Šťastie sa na Thoneta usmialo v roku 1841. Na výstave nábytku v Koblenzi zaujali jeho výrobky Klemensa von Metternicha. A nielen to. Mocného rakúskeho kancelára nadchol ohýbaný nábytok do takej miery, že jeho autora uviedol na viedenský cisársky dvor, aby tam svoje výrobky predstavil. V nasledujúcom roku sa Michael Thonet aj s rodinou do Viedne presťahoval.

Svoju technológiu naďalej vylepšoval a v roku 1849 v rakúskej metropole otvoril továreň na výrobu ohýbaného nábytku. O odbyt nemal núdzu a medzi jeho zákazníkov patrili aj prominenti, cisársky dvor či známe šľachtické rodiny nevynímajúc.

Časť expozície s výrobkami firmy Thonet v múzeu v nemeckom Bopparde.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Thonet chcel však osloviť čo najširší okruh spotrebiteľov, a tak neustále rozširoval sortiment o nové modely stoličiek, kresiel, lavíc, postelí, ale aj vešiakov či kolísok. Napokon sa mu s nimi podarilo preraziť aj na zahraničných trhoch, k čomu prispeli ocenenia, ktoré získal, či už na londýnskej priemyselnej výstave v roku 1851, alebo o štyri roky neskôr na svetovej výstave v Paríži.

Firma, ktorú prepísal na svojich piatich synov a premenoval na Gebrüder Thonet, expandovala a otvárala nové pobočky. Prvá vznikla v roku 1856 na Morave v Koryčanoch. Bola tam jednak lacná pracovná sila, no najmä ľahko dostupné bukové drevo v okolitých lesoch, čo významne znižovalo náklady na prepravu materiálu. Na túto skutočnosť kládla firma dôraz aj pri výstavbe ďalších závodov – v neďalekej Bystřici pod Hostýnom, v roku 1865 vznikla pobočka aj na území dnešného Slovenska vo Veľkých Uherciach, nasledovali fabriky v moravskom Halenkove, poľskom Radomsku a nemeckom Frankenbergu.

Michael Thonet (2.7.1796 - 3.3.1871) založil najväčšiu spoločnosť na výrobu nábytku v Rakúsko-Uhorsku a jeho výrobky sa stali pojmom na celom svete.
Zdroj: Profimedia

​Spokojný robotník pracuje lepšie a s chuťou. Takúto zásadu Thonet nielen hlásal, ale aj uvádzal do praxe. Pre svojich zamestnancov postavil robotnícke domy, k dispozícii mali zdravotnú starostlivosť, s jeho podporou vznikali napríklad aj takzvané kampeličky, čiže sporiteľné a úverové družstvá, či podporné fondy pre robotníkov, vdovy a siroty.

Dá sa povedať, že Thonetove výrobky dobyli v priebehu niekoľkých rokov reštaurácie, súdne siene, kostoly, divadlá, nemocnice a domácnosti po celom svete. Boli veľmi obľúbené, jeden z produktov však popularitou všetky ostatné výrazne prekonal.

Slávna viedenská kaviarenská stolička, alebo jednoducho Štrnástka. Od roku 1859 dodnes sa jej na celom svete predalo asi 80 miliónov kusov.
Zdroj: archív

​​Stolička označená jednoducho číslom 14, alebo nazývaná aj viedenská kaviarenská stolička, uzrela svetlo sveta v roku 1859 v továrni v Koryčanoch a Michael Thonet za ňu dostal na svetovej výstave v Paríži v roku 1867 zlatú medailu. Takzvaná „štrnástka“ sa stala jedným z najúspešnejších priemyselných produktov svojej doby. Len do roku 1930 sa jej na celom svete predalo asi 50 miliónov kusov a do dnešných čias je to podľa odhadov až 80 miliónov kusov.

Mimoriadnu obľubu si získala vďaka jednoduchému dizajnu, prijateľnej cene i praktickosti. Svet však zaplavila aj vďaka tomu, že ju firma mohla ľahko distribuovať. K predajcom ju totiž vozili rozloženú, čo bol tiež Thonetov nápad. Poskladať stoličku, ktorú tvorilo šesť kusov dreva, desať skrutiek a dve matice, bolo jednoduché a netrvalo to dlho. Šetrili sa tým aj náklady, najmä pri exporte do zámoria, do jedného kubického metra sa totiž zmestilo 36 rozobraných kusov.

Časť sortimentu firmy Gebrüder Thonet z katalógu z roku 1904.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„Štrnástka“ sa tiež významne podpísala pod expanziu firmy, ktorá pokračovala aj po smrti otca-zakladateľa. Michael Thonet skonal ako 74-ročný vo Viedni 3. marca 1871, a vedenie spoločnosti definitívne prevzali jeho synovia. Do konca 19. storočia zamestnávalo ich impérium v siedmich továrňach šesťtisíc ľudí a produkovalo denne asi štyritisíc hotových kusov sedacieho nábytku.

Živelný rozvoj rodinnej firmy, ktorej sláva v tom čase siahala od Petrohradu cez Budapešť, Miláno a Paríž až po New York, zastavila napokon prvá svetová vojna a rozpad habsburskej monarchie. V nasledujúcom období viac-menej prežívala a výrobu sa podarilo zachrániť vďaka fúzii s konkurenciou. Definitívne thonetovská nábytkárska ríša zanikla po druhej svetovej vojne.