Od 15. februára u nás prebieha po desiatich rokoch pravidelné sčítanie obyvateľstva, a hoci dnes cenzy robia celkom inak ako kedysi, nejde o žiadnu modernú novinku. Istá forma sčítania ľudu sa spomína už v Starom zákone. V minulosti bolo cieľom zrátať počet bojaschopných mužov, neskôr sa zisťoval počet platičov daní či majetky šľachty, ktorá však proti takým praktikám ostro vystupovala. Keď sa rozpadalo Rakúsko-Uhorsko, dôležitou sa stala otázka jazykovej príslušnosti, a keď sa po roku 1948 znárodňoval v Československu majetok, poslúžili aj údaje zo sčítacích hárkov. Historik Ján Golian hovorí, ako prebiehali sčítania v minulosti a na čo všetko slúžili.
Sčítanie ľudu vraj poznali už v staroveku. Existujú o tom nejaké záznamy?
Prvé sčítanie obyvateľstva, aj keď v tom dobovom význame, máme zachytené už v štvrtej knihe Mojžišovej nazvanej Numeri. Samotný názov prezrádza, že ide o počty. Ide o dva súpisy celej pospolitosti Izraelitov podľa ich kmeňov a rodín tak, aby v zozname mien bol každý muž, išlo najmä o bojaschopných mužov. Starý zákon zachytáva sčítanie viackrát, spomína sa v ňom napríklad sčítanie za kráľa Dávida, ktorý sa rozhodol svojvoľne sčítať bojaschopných mužov. Dávidovo sčítanie však nebolo v súlade s Božou vôľou a Boh zoslal na Izrael aj samotného Dávida trest. Sčítanie sa objavuje aj na pozadí príbehu o narodení Ježiša Krista, keď Jozef musel putovať z Nazaretu do Betlehema, odkiaľ pochádzal jeho rod. Toto sčítanie sa malo udiať za cisára Augusta, ale je historicky spochybňované.
Prečo?
Spochybňuje sa najmä to, či bolo robené v takej miere, ako ho zachytáva evanjelista Lukáš. On totiž píše o sčítaní celého sveta, ale či sa skutočne v Rímskej ríši diali také obrovské migračné presuny, je otázne. Je však možné, že išlo o sčítanie na nejakom menšom území, napríklad v Sýrii alebo jej časti. (V evanjeliu podľa Lukáša doslova stojí: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave, pozn. red.).
Lukáš spomína v evanjeliu súpis. Je rozdiel medzi súpisom a sčítaním?
Sčítanie alebo cenzus zachytáva celkové obyvateľstvo, či už domáce, alebo v danom okamihu prítomné na území danej krajiny, oblasti, provincii a podobne. Súpis, označovaný aj termínom konskripcia, je písomný zoznam, ktorý sa však týka len nejakej konkrétnej oblasti. Zo stredoveku a najmä z novoveku poznáme súpisy mnohorakého charakteru, napríklad súpisy daňových poplatníkov, súpisy chovateľov koní, súpisy platcov daní za soľ, súpisy fajčiarov, Židov či Rómov a mnoho ďalších. Aj z tereziánskeho obdobia (1740 – 1780) máme v archívoch najrôznejšie druhy súpisov a sú to pre nás historikov cenné informácie.
Vieme, kedy sa začali na našom území robiť systematické sčítania ľudí?
Prvé celoštátne sčítanie v Európe sa objavuje v polovici 18. storočia vo Švédsku a následne v Prusku. Konkrétne to bolo v roku 1748. U nás vtedy v habsburskej monarchii vládla Mária Terézia, ktorá je známa tým, že po úvodných otrasoch na tróne začala zavádzať mnohé reformy. Práve za jej vlády sa v roku 1754 konal súpis zachytávajúci čo najširšie spektrum populácie, podľa vzoru spomínaných západoeurópskych krajín. Súpis však vykonal aj jej otec Karol III. v roku 1715. Išlo o takzvané misera plebs contribuens, v preklade z latinčiny plebs, respektíve úbohý ľud, ktorý platí dane. Tomuto sčítaniu sa hovorí aj Karolínska konskripcia....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.