Mierumilovní Slovania? Opak bol pravdou. Vynikali ako bojovníci, neraz nemilosrdní

Hoci výjavy akoby vystrihnuté zo Slovanskej epopeje „kráľa secesie“ Alfonsa Muchu by sme ako predobraz našich predkov možno mnohí radi videli, príbeh Slovanov a slovanstva ako takého je zložitejší a v niektorých ohľadoch aj záhadnejší. No rovnako farbistý a zaujímavý.

Domáci či prišelci?

Ó, věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící / ó, krajino, všeliké slávy i hanby obraz! / Od Labe zrádného k rovinám až Visly nevěrné / od Dunaje k heltným Baltu celého pěnám: / krásnohlasý zmužilých Slavianů kde se někdy ozýval / ai, oněmělť už, byv k ourazu zášti, jazyk... Jméno i prach svojich mužů hlavných/ ctí Vlach, Němec, Francouz, Anglové; / i my, vlastenci a bratrové / slavme slavně slávu Slávův slavných!...

Nie, nebojte sa, nebudem vás trýzniť kompletnými spevmi Jána Kollára a jeho Slávy dcéra. Okrem pokochania sa starobylou rytmikou elegického disticha (teda dvojveršia, v ktorom sa strieda hexameter s pentametrom) nám tento krátky úryvok poskytne veľavravný odrazový mostík k starým Slovanom. Pretože povedomie, ktoré o nich dodnes máme, sa, žiaľ, od zidealizovanej predstavy z čias štúrovcov príliš nelíši.

​Kto vlastne boli tí „slavní Slávi“? Odkiaľ do Európy, najmä tej strednej, ktorá je naším domovom, priputovali? Kedy sa začali týmto názvom označovať? A kto im vlastne dal meno?

Ak sa vám zdá, že tých otázok je akosi priveľa, nenamietam. Skúsime ich spolu s odborníkmi zodpovedať aspoň v základných rysoch čo najviac. A začnime základnou – kde sa vlastne Slovania vzali?

​„Existujú o tom dve teórie, ktoré medzi sebou po celý čas súperia,“ uviedol pre HN magazín Július Vavák, archeológ z Malokarpatského múzea v Pezinku: autochtonistická a migračná. Prvá menovaná hovorí zjednodušene o tom, že Slovania sa nikam nesťahovali, ale boli na strednom toku Dunaja a v okolí, kde leží i Slovensko, celé tisícročia, od praveku. Migračná zas tvrdí, že Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti, ktorú rôzni starovekí aj moderní autori lokalizujú medzi rieky Visla a Dneper, do oblasti Pripjaťských močiarov, k Baltskému moru, ale dokonca aj na Balkán.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.