Slovania ako značka: Vytvorili kultúrnu identitu spoločenstva, a preto prežili

Objavili sa v poslednom období nové poznatky, ktoré by spresňovali predstavu o Slovanoch ako takých alebo o ich etnogenéze?

Je to zložitý komplex otázok. Súčasná veda ustupuje od klasickej zaužívanej predstavy objavenia sa Slovanov v strednej a vo východnej Európe ako masívneho príchodu veľkej skupiny s už vyvinutým kolektívnym vedomím z pravlasti na sever od Karpát. Čiže to, čo poznáme pod krátkym spojením migračná teória, ustupuje do pozadia. Viac ako o pohybe tisícov už vedomých Slovanov sa hovorí nie o evolučnom, ale o revolučnom vnímaní vzniku určitej skupiny bojovníkov, ktorí sami seba pomenovali Slovania, niekde na strednom Dunaji v časoch, keď sa Rímska ríša stiahla za dolný Dunaj.

Čo si pod tým revolučným vnímaním máme predstaviť?

Znamená to napríklad aj to, že termín etnogenéza je v zásade nesprávny, lebo nejde o žiadnu genézu a tobôž nie o etnos, čo je slovo, pod ktoré sa dá schovať naozaj všeličo. Ale o to, že určitá veľmi schopná skupina bojovníkov sa vedome rozhodne samých seba nazvať Slovania. To ostatné, teda ako sa Slovania uvedomovali v širšom priestore východnej a východostrednej Európy, je už skôr otázka kultúrneho ovplyvňovania tých, ktorí mali pôvodne rôzne mená, ale mali podobnú materiálnu kultúru a povedzme aj jazyk. No samých seba nepociťovali sprvoti ako Slovanov. Pochopiteľne, treba tiež povedať, že byť Slovanom v 6. storočí je niečo úplne iné ako byť ním v 9., 13., 18. alebo 21. storočí. Skrátka je to jedno meno – Slovan, Slovania, ale viacero obsahov. Nuž a práve takýto spôsob nazerania na vznik nových barbarských spoločenstiev je aktuálne prítomný v celoeurópskom, ale aj celosvetovom diskurze. A v súčasnosti jeho tóny môžeme nájsť napríklad u amerického profesora rumunského pôvodu Florina Curtu, ale tiež v heidelberskej škole. Spomeniem tu napríklad celkom nový zborník príspevkov Nové perspektívy o ranných Slovanov a vzostup Slovanstva (New Perspectives on the Early Slavs and Rise of Slavic), ktorý vyšiel v roku 2020. Pre tento prístup je charakteristické vnímanie tajomstva vzniku a rozšírenia sa Slovanov z perspektívy rôznych disciplín ako jazykoveda, kultúrna antropológia, historická sociológia, ale aj genetika, a ďalšie vedy. Spoločné však majú jedno - úspešný príbeh slovanstva nechápu ako prosté biologické rozmnoženie sa Slovanov, ale o kultúrny transfer značky a názvu Slovania.

Odkiaľ máme poznatky, ktoré ovplyvnili formovanie tohto náhľadu?

To najdôležitejšie, čo o Slovanoch reálne vieme, vieme o nich už dávno, a zapísali nám to historici neskorej antiky. Čo je zaujímavé, zaznamenali to hneď v troch rozličných kultúrnych centrách – gréckom, latinskom a sýrskom. Súdobí autori Ján z Efezu, Jordanes a Prokopios približne v tom istom čase, teda v 2. polovici 6. storočia, píšu o Slovanoch už ako o hotovej entite. A v zásade túto entitu reflektujú ako bojové vojenské spoločenstvo, o ktorom hovoria, že víťazí nad Rimanmi, lebo je schopné bojovať lepšie. Síce sa to naučili od Rimanov, ale vo vedení vojny sa stali lepšími od nich.

Dá sa však predpokladať, že formovanie „značky“ Slovania muselo prebiehať už nejaký čas pred týmito záznamami.

Jednoznačne. Použijem analógiu, ktorú hovorím aj svojím študentom, hoci ako každá analógia má svoje slabiny, ale pre lepšiu predstavu sa tu dá použiť. Takže máte povedzme skupinu hudobníkov, ktorá vie vynikajúco ovládať svoje nástroje. Títo ľudia sa dajú dokopy a hľadajú pre seba nejaké meno. V jedinej chvíli sa rozhodnú, že sami seba nazvú Led Zeppelin, hoci nemajú nič spoločné so skutočným grófom Zeppelinom, ktorý bol slávnym mužom úplne inej doby a určite nehral na bicie. Takže táto skupina sa rozhodne pre meno Led Zeppelin, vyberie si to meno a v jednej jedinej chvíli. Avšak potom, keď už pod týmto menom začne vystupovať na verejnosti, vstúpi, obrazne povedané na javisko dejín. Ako sa šíri povesť a sláva týchto mužov, vzniká skupina ľudí, ktorí sa označujú ako prívrženci skupiny Led Zeppelin. Toto je ten revolučný moment, keď skupina bojovníkov sama seba nazve Slovania, a s úspechmi, ktoré v najbližších desaťročiach dosahujú, sa počet tých, ktorí sa chcú tiež označovať ako Slovania, rozširuje. Počet tých, ktorí sa chcú takto označovať pritom rastie na princípe snehovej gule. Teda čím je počet hitov skupiny, rozumej jej vojenských úspechov, väčší, tým je väčšia aj oná snehová guľa. Pričom ale samotné jadro, prví a praví nositelia slovanskej tradície, zostávajú niekde hlboko vo vnútri tej gule.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.