Prvý stredoveký cisár: Karol Veľký ovládol takmer celú západnú Európu, korunovácia ho ale nepotešila

V pološere rozľahlej baziliky kľačí pred oltárom urastený muž. Je natoľko zabratý do modlitieb, že nevníma, čo sa deje okolo neho. Nezaregistruje teda, že k nemu práve ktosi pristúpil a s vystretými rukami sa nad neho nahol. Precitne, až keď zacíti, že má niečo položené na hlave.

Ten ktosi je pápež Lev III. a to niečo je diadém. Vzápätí sa útrobami svätostánku začne rozliehať nadšené volanie: „Sláva vznešenému Karolovi, z Božej milosti korunovanému rímskemu cisárovi, ochrancovi mieru!“

Približne takto vraj vyzeral akt korunovácie, ktorého dejiskom sa 25. decembra roku 800 stal Chrám svätého Petra. Pre Rimanov má viac než iba symbolický význam. „Renovatio imperii Romanorum,“ volajú. Obnova Rímskej ríše.

Mužom, ktorý má po viac než troch storočiach na západe vzkriesiť niekdajšie veľké impérium a prinavrátiť mu slávu, je franský kráľ Karol. Je to síce v ich očiach barbar zo severu, ale momentálne tiež najmocnejší muž na kontinente.

Zdieľa však aj on toto všeobecné nadšenie? Franský dvorský učenec a panovníkov životopisec Einhard sa bude snažiť všetkých presvedčiť, že nie. Karola podľa neho korunovácia prekvapila. A nielen to.

„Keď získal cisársky titul, bol nahnevaný a povedal, že keby vedel o pápežovom pláne, napriek veľkému sviatku by do chrámu neprišiel,“ napíše neskôr v diele Vita Karoli Magni (Život Karola Veľkého).

Prekvapený? Nahnevaný? Prinajmenšom zvláštna reakcia muža, ktorý prakticky celý doterajší život zasvätil tomu, aby čo najviac rozšíril svoju ríšu a získal čo najväčší vplyv. Už počas života si vyslúžil prívlastok Veľký a titul rímskeho cisára jeho mocenské postavenie ešte viac zvýraznil. V čom bol teda problém?

O moc sa delil len krátko

Karol Veľký bol naozaj veľký muž. A nielen činmi. Svojich súčasníkov výrazne prevyšoval aj vzrastom. Pred siedmimi rokmi zverejnil švajčiarsky paleopatológ Frank Rühli výsledky výskumu panovníkových kostrových pozostatkov, odobratých z relikviára umiestneného v katedrále v Aachene.

Pri ich analýze dospel k záveru, že prvý cisár stredoveku meral asi 184 centimetrov. Pri priemernej výške vtedajších ľudí teda skutočne pôsobil ako obor. Len pre zaujímavosť, ak by sme to prepočítali na dnešné miery, bol by vysoký asi 195 centimetrov.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.