Keď sa rúcali impériá: Pád Rímskej ríše bol civilizačný krok späť, v prípade Mayov je kolaps tajomnejší
„Ľudia si predstavujú pád civilizácie ako skazu, po ktorej zostanú len ruiny. Kolapsy však – až na výnimky – nepriniesli definitívny koniec danej civilizácie,“ hovorí archeológ a historik Branislav Kovár, autor knihy Sila zániku, v ktorej približuje, prečo niektoré civilizácie padajú ako pieskové hrady. V dôsledku čoho zanikol svet Mayov? Hrozí skaza aj našej spoločnosti? Ktoré civilizácie kolaps zvládli a čo im pomohlo prežiť?
Vo svojej knihe Sila zániku sa venujete kolapsom civilizácií. Kolaps si ľudia často spájajú s niečím vyložene zlým, často tragickým...
Ľudia si predstavujú pád civilizácie ako skazu, po ktorej zostanú len ruiny. Historici a archeológovia ho však vnímajú ako zmenu a je jedno, či sa bavíme o staroveku, stredoveku alebo dnešku. Kolaps civilizácie zvykneme označovať slovom transformácia – spoločnosť nezaniká, len sa nejakým spôsobom zmení.
Takže to nie je žiadny armagedon?
To, čo zostane po páde civilizácie, môže vyzerať ako armagedon, ale až na výnimky kolapsy nepriniesli definitívny koniec danej civilizácie. Mnohé spoločnosti, či už v staroveku, alebo v stredoveku, kolaps postihol, niektoré sa však dokázali istým spôsobom zachrániť, pretransformovali sa a vďaka tomu kolaps prekonali. Najznámejšie sú kolapsy Západorímskej ríše, starých Mayov alebo zrútenie spoločnosti na Veľkonočnom ostrove. Mayský svet zanikol, obyvatelia Veľkonočného ostrova skolabovali, ale napríklad Rímska ríša sa pretransformovala, zmenila sa v novú spoločnosť. Mimochodom, treba rozlišovať medzi kolapsom a katastrofou.
V akom zmysle?
Mnoho ľudí si kolaps predstavuje ako obrovské zemetrasenie či pandémiu, čo je momentálne veľmi aktuálne, keďže spoločnosť čelí koronavírusovej pandémii. To sú však katastrofy, ktoré majú na rozdiel od kolapsu spravidla veľmi rýchly priebeh a ak je spoločnosť zdravá, dokáže ich zvládnuť. Naopak, kolaps je dlhodobý proces, napríklad pád Západorímskej ríše prebiehal niekoľko storočí.
Hovoríte, že kolaps môžeme označovať aj slovom transformácia. Naša spoločnosť prešla v roku 1989 transformáciou, dali by sa teda novembrové udalosti v Československu považovať za kolaps?
Na to zatiaľ nie je v odborných kruhoch jednotná odpoveď. Vedie sa polemika aj o tom, či rozpad Sovietskeho zväzu a zmeny, ktoré nastali vo východnej Európe, možno považovať za kolaps. Myslím si, že áno, pretože došlo k výraznej zmene a spoločnosť sa transformovala. Našťastie, tento kolaps – aspoň v prípade Československa – nebol taký tragický ako v prípade niektorých
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.