Osloboditeľ i diktátor: Bolívar pripravil Španielov o Latinskú Ameriku, potom situáciu nezvládol

Je to už viac než pol roka, čo sa vzdal moci a stiahol do ústrania. Pochopil, že na ďalší politický boj už nemá sily a že svoju víziu veľkého a jednotného štátu nedokáže naplniť. Cíti nesmierne sklamanie, je vyčerpaný, znechutený a rozhodnutý odísť. Najlepšie niekam do Európy.

Niekoľko mesiacov Simón Bolívar však ešte putuje krajinou. Ako keby sa s ňou lúčil. Začiatkom decembra 1830 prijíma pozvanie španielskeho stúpenca nezávislosti Kolumbie Joaquina de Miera a prichádza na jeho haciendu v Santa Marte. Pred cestou za oceán si tam chce pár dní oddýchnuť.

Lenže o pár dní je všetko inak. Choroba, ktorá ho už dlho sužuje, pripúta 47-ročného generála a bývalého prezidenta na lôžko a jeho stav sa rapídne zhoršuje.

„Chcel som priniesť slobodu tam, kde vládla tyrania. Robil som to nezištne, obetoval som tomu moje osobné šťastie i vnútorný pokoj. Keď som sa presvedčil, že mi neveríte, vzdal som sa vedenia. Moji nepriatelia zneužili vašu dôverčivosť a pošliapali to, čo je pre mňa najposvätnejšie – moju povesť a moju lásku k slobode. Ja im však odpúšťam,“ vyznáva sa Bolívar v posolstve k národu, ktoré ešte stihne nadiktovať.

Z frivolného mladíka sa stal bojovník

Práve v Európe, kde po sklamaní z pôsobenia v najvyššej funkcii a odchode do ústrania mieni zakotviť, sa kedysi dávno Bolívarove politické a revolučné postoje začali formovať.

Rodák zo San Matea neďaleko Caracasu v dnešnej Venezuele zamieril na starý kontinent v roku 1799 po absolvovaní vojenskej

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.