Podivínske knieža posadnuté smrťou: Lev Tolstoj stále hľadal zmysel života, cítil sa ako jeho zajatec

Je to dosť depresívne čítanie. „Choroba a smrť prídu dnes alebo zajtra – a možno už prišli – k tým, ktorých milujem. Alebo ku mne. Nezostane nič iné ako zápach a červy. Skôr alebo neskôr budú moje záležitosti, nech už sú akékoľvek, zabudnuté a prestanú existovať. Prečo teda ďalej vyvíjať úsilie?“ vyznáva sa Tolstoj vo svojej knihe Spoveď – v čo verím.

„Existuje nejaký zmysel života, ktorý by nevyhnutná smrť, ktorá na mňa čaká, nezničila?“ Všadeprítomná smrť ho fascinovala aj desila a nájdeme ju vo všetkých jeho knihách, od slávnych románov Vojna a mier či Anna Karenina až po vyslovene existencialistické novely Diabol či Smrť Ivana Iľjiča.

Vojna a hazard

Vnútro ruského literárneho velikána bolo dosť rozrušené, zrejme aj preto sú jeho knihy také pôsobivé a oceňované nielen medzi čitateľmi, ale často rozoberané a citované literárnymi kritikmi a filozofmi. Aj on sám prešiel v živote doslova románovou premenou.

​Narodil sa 9. septembra 1828 v dedine Jasná Poľana približne 200 kilometrov južne od Moskvy, do starého šľachtického rodu z otcovej aj matkinej strany. Mama mu zomrela, keď mal len dva roky. Otec, keď mal deväť. So súrodencami potom vyrastal u tety, ktorá zomrela, keď mal 12 rokov. Keď oslávil tridsaťdva rokov, zomrel mu znenazdajky starší brat Nikolaj...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.