Veľký kráľ so zlým renomé: Žigmund Luxemburský otvoril Uhorsko svetu, smelé plány mal aj s Bratislavou

Dve najznámejšie podobizne znázorňujú Žigmunda Luxemburského dosť odlišne. Na obraze Albrechta Dürera sa tvári prísne, na Pisanellovom má akoby zmierlivý pohľad. Ktorý z týchto portrétov ho podľa vás vystihuje lepšie?

Ťažko povedať, lebo pri takomto hodnotení sa dá vychádzať iba zo správ jeho súčasníkov. Mal veľa nepriateľov, ktorí sa ho snažili vykresliť v zlých farbách, a na druhej strane obdivovateľov, a tí ho zasa idealizovali. Ja si myslím, že bol úžasný diplomat, vedel byť tvrdý, keď to bolo potrebné a nekompromisne išiel za svojím cieľom. Nedá sa to však posudzovať dnešnými očami, lebo my máme úplne iný pohľad na svet. Ale verila by som skôr Pisanellovmu portrétu, lebo on pravdepodobne Žigmunda osobne stretol počas jeho pobytu v Taliansku na začiatku 30. rokov, kým Dürer je o generáciu mladší a cisára nikdy nevidel.

Náš pohľad zrejme výrazne ovplyvnilo české vnímania Žigmunda, kde má dodnes povesť zloducha a „ryšavej šelmy“.

Určite. Už za jeho života, keďže s husitskými Čechami bojoval, vzniklo veľa propagandistických diel a rôznych pamfletov, z ktorých potom vychádzala česká národnoobrodenecká literatúra. Brala ich ako objektívne pramene a vytvárala zdeformovaný obraz Žigmunda, ktorý dlho pretrval. Maďarská historiografia ho tiež vykresľovala negatívne, ako panovníka, ktorý rozhádzal majetok, nedokázal si poradiť s Turkami a zálohoval spišské mestá. Tým, že skrotil uhorskú šľachtu, tak už v jeho dobe vznikli tendenčné diela, z ktorých potom historici vychádzali. Dnes sa tieto stanoviská prehodnocujú. Sprístupnilo sa množstvo pramenného materiálu a listín, ktoré prv historici nemali k dispozícii, lebo to bolo roztrúsené po Európe. Dnes, keď sú pramene zo všetkých európskych archívov z veľkej časti digitalizované a historici k nim majú prístup, je jeho obraz už iný.

Bol synom Karola IV., veľkého a úspešného panovníka, ktorý zomrel, keď mal Žigmund 10 rokov. Dá sa v ich prípade hovoriť o nejakom otcovsko-synovskom vzťahu?

Veľmi nie. Kráľovskí rodičia nevychovávali deti, dokonca s nimi takmer ani neboli v kontakte. Už po narodení sa ich ujímali dojky a služobníctvo. Potom sa dostali do starostlivosti učiteľov alebo na základe sobášnych zmlúv odchádzali na iné kráľovské dvory. Aj Žigmunda už ako 11-ročného priviezli do Trnavy, kde ho odovzdali

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.