Som tulák a nemám v živote poriadok: Slávny Maupassant doplatil na posadnutosť sexom

Keď mu v druhej polovici 80. rokov predminulého storočia už ťahalo na štyridsiatku, začal mať spisovateľ Guy de Maupassant občas divné a nepríjemné stavy – náhle bolesti hlavy, výpadky zraku a slabé zrakové halucinácie, začali ho čoraz viac ťažiť depresie... Na Vianoce roku 1891 sa už problémy neznesiteľne vystupňovali. Sťažoval sa, že ho prenasledujú duchovia, mal pocit, že jeho mozog požierajú muchy, navyše si nedokázal ovládať končatiny.

Jeho sluha, ktorý s ním žil v Cannes, mal neblahé tušenie a pre istotu vyňal z Maupassantovho revolvera náboje. Desivej scéne sa predsa len nevyhol.

V noci 2. januára 1892 začul z pánovej izby krik. Vbehol dovnútra a zbadal ho na zemi celého zakrvaveného. Šialencovi sa našťastie nepodarilo podrezať si hrdlo, ale okamžite putoval do ústavu pre choromyseľných Dr. Esprita Blancha v Passy v Paríži, kde vydržal žiť rok a pol.

Progresívna paralýza spôsobená pokročilým štádiom syfilisu ho premohla 6. júla 1893, mesiac pred štyridsiatymi tretími narodeninami.

Povaľač a pobehlice

Na psychické problémy sa Maupassant sťažoval už na konci 70. rokov predminulého storočia, v čase, keď s literatúrou ešte len začínal a keď sa nadšene venoval pôvabným Parížankám a veslovaniu na Seine.

Pôsobil vtedy v Paríži ako novinár, čo sa neskôr odrazilo v jeho románe Miláčik. Prvýkrát publikoval svoje literárne pokusy v roku 1875 pod pseudonymami Joseph Prunier či Guy de Valmont.

„Tri týždne som sa snažil každú noc pracovať, ale nebol som schopný napísať jedinú stránku. Nič. Výsledkom je, že postupne upadám do čiernej depresie, z ktorej sa potom veľmi ťažko

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.