Strastiplná cesta do „zasľúbenej krajiny“: Nových osadníkov privítali v Amerike kruté podmienky

Ikonou histórie Spojených štátov sa stala loď Mayflower, jedno z prvých plavidiel, na ktorom sa do „Nového sveta“ preplavili srdnatí puritánski pútnici. Tento trojsťažník vyplával z anglického mesta Plymouth 6. septembra 1620 a po strastiplných viac než dvoch mesiacoch na mori vyhodila jeho posádka kotvu pri myse Cape Cod 11. novembra.

Puritáni boli v Británii pre svoju vieru prenasledovaní, preto v roku 1608 odišli do nábožensky tolerantného Holandska, kde mohli existovať slobodne, ale ani tam sa im nedarilo. V roku 1620 sa preto časť z nich rozhodla, že sa vydá cez Atlantik do Ameriky, ktorú považovali za „zasľúbenú krajinu“. Ich rozhodnutie bolo odvážne a riskantné, keďže predchádzajúce pokusy o osídlenie Ameriky stroskotali.

Na cestu pútnici pôvodne plánovali využiť dve lode. Menšia z nich pod názvom Speedwell ich najprv mala prepraviť z Leidenu do Anglicka. Väčší trojsťažník Mayflower, ktorý ich tam čakal, zamýšľali využiť na prepravu väčšiny pútnikov a zásob cez Atlantik.

Cesta k južnému pobrežiu Anglicka im trvala tri dni, do Southamptonu dorazili 26. júla. Mayflower s 65 cestujúcimi vyplávala z Londýna v polovici júla a po Temži sa dostala do Southamptonu, kde sa obe lode stretli. Spoločne mali vyraziť cez Atlantik na konci júla, ale na lodi Speedweell bola objavená trhlina, ktorú bolo treba opraviť.

Loď Mayflower v prístave Plymouth na obraze Williama Halsalla z roku 1882.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Dve lode potom vyrazili na plavbu 5. augusta, lenže na lodi Speedwell krátko nato objavili ďalšiu trhlinu, čo prinútilo obe plavidlá k návratu do Dartmouthu. Po oprave sa znova vydali na cestu, no vo vzdialenosti 320 kilometrov za juhozápadným výbežkom Anglicka zaznamenala posádka lode Speedwell tretiu trhlinu. Obe lode sa vrátili do Plymouthu, kde sa dvadsať pútnikov z menšej lode presunulo na Mayflower, kým ostatní sa vrátili do Holandska.

Čakali ďalších sedem dní, kým sa zdvihol vietor, a potom sa konečne vydali na cestu. Na lodi sa tiesnilo 102 cestujúcich plus posádka, celkovo asi 130 ľudí.

Mayflower bola menšia obchodná loď, ktorú jej kapitán Jones, ktorý plavidlo čiastočne vlastnil, využíval najmä na prepravu sudov s vínom. Nikdy neplávala cez oceán. Od provy po kormu merala loď 30 metrov a v najširšom bode 7,6 metra. Plávať mohla rýchlosťou maximálne 2,5 uzla (4,6 km/h).

Puritánski pútnici počas plavby na americký kontinent, ako si ich predstavoval o dve storočia neskôr americký maliar Robert Walter Weir.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Prvú polovicu cesty bolo more pokojné, potom začali posádku lode sužovať búrky a o jej provu sa rozbíjali obrovské vlny: „Do horných častí zatekalo, ohlo sa a prasklo brvno uprostred lode,“ opísal priebeh plavby neskorší guvernér kolónie William Bradford.

Divoká búrka poškodila hlavný stožiar, podarilo sa ho však podoprieť pomocou hevera, ktorý mal so sebou jeden z cestujúcich. Pútnici si viezli všetko potrebné pre ďalší život – náradie, potraviny a zbrane, takisto živé zvieratá, psy, ovce, kozy či hydinu. Počas plavby zomrel jeden muž a tiež sa narodilo dieťa – chlapec, ktorý dostal meno Oceanus.

Začiatkom novembra zazreli vyčerpaní cestovatelia, neskôr známi ako Otcovia pútnici (Pilgrim Fathers), na obzore zem – mys Cape Cod. Okamih, keď vstúpili na breh, opísal William Bradford, neskorší guvernér kolónie Plymouth, takto: „Keď vstúpili na pevnú zem, padli na kolená a velebili Boha a nebesá, ktoré im umožnili prekonať rozľahlý a divoký oceán, a prežiť všetky nebezpečenstvá a utrpenie."

Replika lode Mayflower kotví v prístave Plymouth v americkom štáte Massachusetts.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V priebehu plavby bola na lodi spísaná aj listina známa dnes ako Mayflower Compact, ktorá je považovaná za prvý dokument americkej demokracie. John Quincy Adams, neskorší prezident Spojených štátov, nazval Mayflower Compact základným kameňom americkej ústavy. Podľa tejto listiny mal každý osadník prispievať k bezpečnosti a dobrej prosperite nového spoločenstva.

​Na pevnine založili pútnici osadu New Plymouth a základy štátu Massachusetts. Po svojom príchode v novembri boli nútení bez prípravy prežiť prvú tuhú zimu. Prežila ju iba polovica z nich, a to predovšetkým vďaka indiánom, ktorí im ponúkli svoju pomoc. Nasledujúcu jeseň sa už dočkali prvej úrody a oslávili svoju prvú žatvu – prvý Deň vďakyvzdania.

Vylodenie Otcov pútnikov na americkom kontinente v novembri 1620 na obraze španielskeho maliara Antonia Gisberta.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Tradičná slávnostná tabuľa pripravovaná v USA na tento deň tak pripomína dary prírody, ktoré puritáni objavili v Novom svete: moriaka, zemiaky a kukuricu.

Ďalšia loď nazvaná Mayflower sa vydala z Londýna do kolónie New Plymouth v roku 1629 s 35 cestujúcimi. Väčšina z nich bola z komunity z Leidenu, ktorá zorganizovala aj prvú plavbu.