Muž, ktorému prial osud: U Napoleona sa zdravé sebavedomie zmenilo na aroganciu moci

Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným a v prípade Napoleona Bonaparta (1769 – 1821) to skutočne platí. Pochádzal zo skromných pomerov a v čase, keď prišiel študovať do Francúzska, nevedel po francúzsky. Spolužiaci z vojenskej školy naňho pozerali cez prsty, pretože mu z topánok vraj trčala slama. „Britská propaganda o ňom s radosťou vravela, že bol plebejec. Pravda je však taká, že mal šľachtický pôvod, hoci bol zo skromných pomerov,“ hovorí Oliver Zajac z Historického ústavu SAV, ktorý v prvej časti rozhovoru približuje vzostup korzického rodáka z poručíka delostrelectva až na prvého muža krajiny. Ako mu pomohla Francúzska revolúcia, ktorej 231. výročie sme si pripomenuli 14. júla?

Napoleon Bonaparte pochádzal z ostrova Korzika. Kto boli jeho predkovia?

Britská propaganda s radosťou vždy tvrdila, že bol plebejec, ale pravda je taká, že pochádzal zo šľachtickej rodiny. Korene di Buonapartovcov (Buonaparte bola talianska verzia mena, ktorú až Napoleon zmenil na francúzsku verziu Bonaparte, pozn. red.) siahajú do Toskánska, odkiaľ sa zhruba v 15. storočí presťahovali na Korziku. Napoleonov otec Carlo di Buonaparte bol právnik a pracoval na súde, na Korzike sa angažoval aj v politike. Jeho matka Letizia Ramolino tiež mala šľachtický pôvod.

Boli majetní?

Na tamojšie pomery neboli chudobní, ale ak by sme ich porovnávali s inými francúzskymi aristokratickými rodmi, tak zďaleka nepatrili k boháčom. Rozhodne však nežili v nedostatku, práve naopak, rodina mala všetko, čo potrebovala a Napoleon na svoje detstvo na Korzike vždy rád spomínal. O jeho šľachtickom pôvode najlepšie svedčí to, že mu bolo umožnené študovať za peniaze Ľudovíta XVI. V tých časoch bolo zvykom, že za štúdiá synov svojich šľachticov platil francúzsky kráľ. Lenže na to, aby bol kráľ ochotný za štúdium platiť, bolo potrebné doložiť šľachtický pôvod spätne do štvrtého pokolenia. Carlo di Buonaparte to doložil, vďaka čomu mohol Napoleon a jeho starší brat Jozef študovať vo Francúzsku.

Z koľkých detí bol Napoleon?

Carlo a Letizia mali osem detí, ktoré sa dožili dospelosti. Piatich synov, z ktorých bol najstarší Jozef, nasledoval Napoleon, Ľudovít, Jérôme, Lucien a tri dcéry Karolínu, Elisu a Paulínu. Dá sa povedať, že všetci Bonapartovci neskôr vďaka Napoleonovi hrali viac či menej významnú rolu v európskej politike.

Keď odišiel študovať do Francúzska, vraj nevedel po francúzsky. Je to pravda?

Je to tak. Korzika pôvodne patrila Janovu a Francúzsko ju dostalo v rámci vyrovnania dlhu v roku 1768. Napoleon sa narodil rok po tejto udalosti. Na ostrove sa hovorilo zmesou taliančiny a miestneho dialektu, a keď odchádzal ako deväť- či desaťročný študovať spolu s Jozefom do Francúzska, po francúzsky nevedel. Aj preto prvý rok strávili tým, že sa učili francúzštinu, až potom ho prijali na vojenskú školu v Brienne. Spočiatku dokonca Francúzmi a Francúzskom pohŕdal, cítil sa Korzičanom a francúzska kultúra mu pripadala cudzia.

Tento prístup na Korzike cítiť dodnes, nie? Ostrov patriaci Francúzsku, ale celkom iný ako zvyšok krajiny...

Korzika si dodnes v rámci Francúzska zachovala osobitý ráz a nebolo to iné ani v tých časoch. Na ostrove sa žilo inak ako na pevnine, významnú úlohu hrali v každodennom živote rôzne iracionálne faktory, ktoré vplyvom osvietenstva v Európe postupne upadali. Napoleon nebol veriaci v tom pravom zmysle slova, ale bol nadovšetko poverčivý, veril znameniam, poverám, šťastným číslam a šťastným dňom. K tomu ho viedla práve matka.

Aký bol Bonaparte študent? Čo ho bavilo?

Možno prekvapí, že jeden z najväčších vojvodcov dejín spočiatku vôbec vojenskému remeslu neholdoval. Dochoval sa zoznam kníh, ktoré si už ako vyštudovaný poručík niesol v predvečer revolúcie, keď sa vracal na Korziku. V zozname absentuje akákoľvek vojenská literatúra. Hoci Napoleon vyštudoval na slávnej L’École Militaire, nedá sa povedať, že by sníval o úspešnej kariére v armáde. Medzi francúzsku aristokratickú smotánku so svojím korzickým pôvodom nezapadol, vyzeral aj pôsobil trochu exoticky, priam divošsky. Dokonca aj jeho meno bolo exotické, študenti ho premenovali na „la paille au nez“, čo v preklade znamená slama v nose. Po slovensky

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.