Pán Váhu a Tatier: Bohatstvo Matúša Čáka bolo rozprávkové, na sklonku života trpel paranojou

Pre štúrovcov bol romantickým hrdinom, no podľa iných znalcov histórie patril skôr k negatívnym postavám a záležalo mu len na majetkoch. V tomto smere sa mu naozaj darilo, Matúš Čák Trenčiansky vládol rozsiahlemu územiu 14 stolíc, 500 dedín a 50 hradov, ktorému hovorili Matúšova zem, často ho však získaval nekalým spôsobom. Od detstva ho pripravovali na to, že raz bude spravovať teritórium nemalého rozsahu.

„Pochádzal z rodiny bojovníkov, ktorí sa zúčastnili na viacerých bitkách na strane panovníkov z rodu Arpádovcov, mal vojenskú výchovu. Jazdil na koni, môžeme však len predpokladať, na základe jeho neskoršieho ťaženia a skúseností, ako vyzeralo jeho detstvo,“ povedal pre Čarovné Slovensko historik Vladimír Pinďák z Trenčianskeho múzea.

V historických prameňoch sa Čákovci začali objavovať začiatkom 13. storočia. Z dvanástich vetiev bola jedna Trenčianska, odkiaľ pochádzal aj Matúš Čák (Matúš III.).

„Niektorí historici predpokladajú, že sa narodil okolo roku 1260. V písomnostiach sa začal objavovať začiatkom 90. rokov 13. storočia, čiže dosť neskoro, profesor Ján Lukačka, ktorý o Matúšovi Čákovi napísal aj knihu, predpokladá, že sa mohol spomínať už v roku 1285 v súvislosti s nadobudnutím Uhrovského hradu.“

​Ten získal tak, že zajal člena rodiny majiteľa hradu a potom ho vydieral. Uhrovský hrad spolu s Topoľčianskym (Topoľčany boli sídelným mestom Čákovcov) a Trenčianskym patril k jeho najvýznamnejším pevnostiam.

​Na základe historických prameňov sa predpokladá, že mal troch súrodencov, bratov Dominika a Čáka a sestru, ktorej meno je neznáme. Vydala sa za Zdislava z rodu Šternberkovcov, významného moravského šľachtica a práve ich spoločný syn Štefan Čech neskôr zdedil majetky svojho bohatého uja.

Moc si upevňoval vojnovými výpadmi

Na príkaz kráľa Ondreja III. z rodu Arpádovcov sa v roku 1291 Matúš Čák postavil na čelo vojska tiahnuceho proti Kysekovcom, šľachtickému rodu podobnému Čákovcom, ktorí obsadili Bratislavský hrad. Po víťaznej bitke dostal od Ondreja III., ktorý sa usadil na Bratislavskom hrade v Jakubovej veži, patričnú odmenu – funkciu hlavného správcu kráľovských stajní a k tomu hrad a panstvo v Trenčíne.

Neskôr dostal aj funkciu bratislavského župana, uhorského palatína a poverenie oslabiť moc ostatných oligarchov, aby sa ich majetky vrátili uhorskej korune. 

Keď ho Karol Róbert z Anjou, ktorý zasadol na trón v roku 1301 po smrti Ondreja III., neskôr vymenoval za uhorského palatína, udelil mu aj hodnosť prvého taverníka (kráľovského pokladníka). „V podstate mal v správe kráľovské majetky a hlavne vyberal portálnu

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.