Komplikovaný let a tvrdé pristátie. Blériot mal pri svojom zápise do histórie aj kusisko šťastia

Dosiaľ bezproblémový let sa komplikuje. Uplynulo len pár minút od chvíle, ako odštartoval z poľa neďaleko Calais, a jeho lietadlu sa začína prehrievať motor. Louis Blériot rozmýšľa, čo urobí. Je sám a pod ním iba morská hladina. Má sa vrátiť, alebo riskovať a pokračovať ďalej?

Náhle však prichádza nečakaná pomoc. Z oblohy sa spúšťa dážď, ktorý motor chladí.

Pilot si s úľavou vydýchne, no hneď prichádza ďalší problém. Ocitá sa v hustej hmle a lietadlo navyše unáša vietor. Blériot nevie, kde je a akým smerom vlastne letí. Kompas nemá, a tak sa aspoň pocitovo snaží stroj udržať v priamom lete. Trvá to 10-15 minút, zdajú sa mu však nekonečné.

Opäť má však šťastie. Cez trhlinu v hmle zbadá doverské skaly. Zamieri priamo k nim. Ešte pár minút a bude môcť pristáť. Ak sa mu to podarí, zapíše sa do dejín. Bude prvý, kto lietadlom prekonal kanál La Manche.

Kto to dokáže, zarobí si

Je júl 1909. Od historicky prvého letu bratov Wrightovcov uplynulo päť a pol roka a lietanie na strojoch ťažších než vzduch považuje väčšina ľudí stále skôr za zábavku rojkov. Názor, že lietadlá sú nespoľahlivé, v nich utvrdzujú aj sami piloti. Nielen haváriami, o ktorých noviny často píšu, ale aj tým, že lietajú iba nad zemou a nad otvorenú vodnú hladinu si netrúfnu. Majú teda lietadlá ako dopravný prostriedok vôbec budúcnosť? – pýtajú sa mnohí.

​Pochybovačov môže presvedčiť výkon, na ktorý sa – nezávisle od seba – pripravujú niekoľkí aviatici. Chcú prekonať lietadlom kanál La Manche. Pravda, viac ako snaha presvedčiť verejnosť o perspektíve leteckej dopravy ich k tomu vedie čosi iné – túžba po zápise do histórie a lákavá odmena. Už v októbri 1908 totiž majiteľ londýnskych novín Daily Mail Alfred Harmsworth vyhlásil, že vyplatí prémiu tisíc libier tomu, kto ako prvý na svete prekoná prieliv lietadlom.

Vyviazol z 50 havárií

Pokúsiť sa o to chce aj Louis Blériot. Pred niekoľkými rokmi vynašiel automobilový reflektor, dal si ho patentovať a otvoril si malú továreň. Peniaze, ktoré za vynález a podnikaním získal, investuje do svojho koníčka, a tým je stavba lietadiel.

Louis Blériot prakticky všetky peniaze, ktoré získal za vynález a podnikaním, investoval do svojho veľkého koníčka, a tým bola stavba lietadiel.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Pri ich konštruovaní postupuje metódou pokusu a omylu, a tak uplynie niekoľko rokov, kým sa konečne nejaký jeho lietajúci stroj odlepí od zeme. Stane sa tak koncom roku 1907 a je to v poradí siedmy model, ktorý vyrobil.

S ďalšími však preletená vzdialenosť rastie, i keď pristátie sa zväčša končí tak, že z lietadla zostane kopa trosiek. Nepoddajný vynálezca prežije 50 takýchto havárií a noviny mu prorokujú, že sa v lietadle raz zabije.

Koncom roku 1908 predstavuje Blériot na výstave v Paríži jednomotorový jednoplošník označený No. XI. Má rozpätie krídel takmer deväť metrov, poháňa ho motor s výkonom 24 koní a dosahuje rýchlosť takmer 60 kilometrov za hodinu. Odborníci nešetria chválou, nevedia však, že konštruktér ho postavil prakticky za posledné peniaze. Prémia tisíc libier od britského vydavateľa by mu teda veľmi pomohla. Získa ju však?

Opäť tvrdé pristátie

Keď v júni 1909 Blériot so svojím novým strojom bez prestávky dokáže letieť vyše 50 minút, rozhodne sa, že skúsi šťastie. V čase, keď s prípravami na prelet Lamanšského prielivu finišuje, sa však dozvedá, že má konkurenta.

Krátko pred štartom historického letu. Blériot sa naň so svojím strojom No. XI. vydal z poľa pri obci Sangatte neďaleko Calais skoro ráno 25. júla 1909.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Hubert Latham skutočne 19. júla 1909 odštartuje s jednoplošníkom Antoinette z Calais a zamieri do Anglicka. Lenže pokus mu nevyjde, pre poruchu motora končí aj so svojím strojom vo vodách prielivu, asi šesť míľ pred cieľom.

Blériot cíti šancu. Dva dni po Lathamovi prichádza na pobrežie, no vytrvalý dážď a silný vietor mu nedovolia na štart ani len pomyslieť. Vhodné podmienky nastanú až 25. júla. Krátko po pol piatej ráno teda pri obci Sangatte neďaleko Calais nastupuje do svojho lietadla a po chvíli sa drevený, plátnom obtiahnutý jednoplošník No. XI. už vznáša nad zemou a mieri k prielivu.

Problémy, ktoré let sprevádzajú, sa Louisovi Blériotovi napokon podarí prekonať. Keď sa ocitol nad britskou pevninou, hľadal vhodné miesto na zosadnutie. Pomohol mu priateľ, ktorý dolu mával francúzskou vlajkou. Blériot tam zamieril a 12 minút po piatej ráno pristál. Tak, ako mal vo zvyku, tvrdo.

Blériotovo lietadlo nad Lamanšským prielivom, v pozadí je vidieť anglické pobrežie.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Na lietadle sa zlomila vrtuľa a poškodil podvozok, to však nebolo podstatné. Francúzsky pilot ako prvý prekonal lietadlom kanál La Manche a v tom čase nevídanú vzdialenosť 37 kilometrov preletel bez prestávky za 37 minút.

Pomôže mu aj vojna

„Pán Louis Blériot pristál v Anglicku so svojou lietajúcou loďou, ktorú nazýva monoplán. Vyhlasuje, že nemá žiadnu infekčnú chorobu, a tak sa mu povoľuje pokračovať v ceste,“ uvádzajú do záznamu britskí colníci.

Inak však čaká leteckého priekopníka na Ostrovoch búrlivé prijatie, ovácie a, pravdaže, sľúbená finančná prémia. Hrdinom sa stáva aj doma, kde ho ocenia titulom Rytier Čestnej légie.

Louis Blériot po pristátí neďaleko Doveru. Na zem zosadol, ako bolo jeho zvykom, veľmi tvrdo. Lietadlo sa síce neprevrátilo, zlomila sa však na ňom vrtuľa a poškodil podvozok.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Mimoriadny výkon mu zmení život. V podnikaní sa postaví na nohy, keď je o jeho lietadlá zrazu veľký záujem. Pomôže mu aj vojna, ktorá vypukne o päť rokov neskôr a jeho firma SPAD počas nej zásobuje armádu stíhačkami. Po nej sa preorientuje na výrobu obchodných a športových lietadiel.

Predpoveď novinárov sa napokon nenaplní a Louis Blériot sa v lietadle nezabije. Umiera v auguste 1936 v Paríži vo veku 64 rokov na infarkt.