Upálenie Jana Husa, aj koniec vlády troch pápežov. Kostnický koncil zmenil Európu

Kat so svojimi pomocníkmi chystá na lúke za mestskými hradbami hranicu, na ktorú majú o chvíľu priviesť odsúdenca. Nie sú tu sami, vôkol sa zhromaždili stovky, možno tisíce ľudí. Čo ich dohnalo? Pocit uspokojenia, že na vlastné oči uvidia, ako muža, o ktorom im hovorili, že je kacír, ba až diabol v ľudskej koži, stihne zaslúžený trest? Alebo je to len bezcitná zvedavosť, ktorú ukojí pohľad na to, ako plamene pohltia živého človeka?

Mestskí sluhovia ho už Geltingenskou bránou privádzajú. Oblečený je v čiernej sutane, na hlave má biskupskú korunu, na ktorej sú namaľovaní čerti a nápis Arcikacír. Niektorí odvracajú zrak, boja sa ho. Muž padá na kolená a volá Krista. Prichádza k nemu kňaz a pýta sa ho, či sa chce zriecť kacírstva a svojho neverectva, lebo iba tak sa môže vyspovedať, on však tvrdí, že žiadne hriechy nemá.

Píše sa 6. júl roku 1415 a na priestranstve za hradbami Kostnice plynú posledné minúty a sekundy života českého kazateľa Jana Husa. Koncil, ktorý v tomto meste zasadá, ho za herézu odsúdil na trest smrti upálením.

Medzi prítomnými, ktorí toto hrôzostrašné divadlo budú sledovať, je aj ctihodný mešťan Ulrich von Richental. A takto Husovu popravu neskôr opíše:

„Kat ho chytil a obutého, oblečeného ho priviazal o dlhú, kolmo postavenú dosku. Pod nohy mu dal stoličku, okolo neho rozložil drevo a slamu, na to nalial smolu a zapálil. Hus začal hrozne kričať a zakrátko zhorel. A hoci on už bol upálený, biskupská čiapka zostala ohňom neporušená. Kat ju teda rozšliapal a až potom zhorela aj tá. Potom vyviezli do Rýna všetok popol, kosti a všetko to, čo nezhorelo.“

Veľká schizma

Prípad Jana Husa nebol jediným, ba ani hlavným bodom koncilu v Kostnici. Rokovanie, ktoré sa s odstupom času ukázalo ako jedna z najdôležitejších udalostí európskeho stredoveku, bolo zvolané kvôli niečomu úplne inému. Malo obnoviť jednotu cirkvi a ukončiť chaos a neúnosné pomery, v ktorých sa už desaťročia zmietala. Tento stav má aj svoje historické pomenovanie. Veľká západná schizma.

Všetko sa začalo ešte v roku 1309, keď francúzsky kráľ Filip IV. využil svoj vplyv a presťahoval pápežskú kúriu do Avignonu. V tomto „zajatí“ žili pápeži počnúc Klementom V. (bolo ich celkovo sedem) takmer 70 rokov. Jedným dychom však treba povedať, že síce ako

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.