Historik o pandémiách: Sprevádzajú nás tisíce rokov, často sa šíria rovnako, ale ľudia sa nepoučili

„Epidémie a pandémie nás sprevádzajú tisíce rokov, vzorce šírenia sú často rovnaké, ale ľudia sa nepoučili,“ upozorňujú v rozhovore pre Tému archeológ Branislav Kovár a historik Oliver Zajac, ktorí práve dokončujú knihu Epidémie v dejinách. Svorne hovoria, že ich dôsledky boli ani nie tak politické či ekonomické, ale psychologické. „Ľudia pod náporom smrtonosných chorôb strácali dôveru v tradičné spoločenské inštitúcie a epidémie sa často stávali poslami veľkých zmien.“ Ktoré epidémie sužovali ľudstvo v minulosti? Koľko ľudí im podľahlo a ako zmenili spoločnosť?

Sužovali epidémie ľudstvo odjakživa? Ktorá je najstaršia, historicky doložená epidémia?

Epidémie sprevádzajú ľudstvo už od staršej kamennej doby. Z tohto obdobia máme síce veľmi málo dôkazov, ale sú indície, že patogény tuberkulózy sa množili u ľudí či neandertálcov už vtedy. Pravdepodobne už v praveku, minimálne od neskorej kamennej doby, čo bolo zhruba okolo roku 3000 pred naším letopočtom, sa objavuje mor. Sú hypotézy, že baktéria moru sa vtedy šírila inou formou ako v stredoveku, keď ju prenášali blchy. Sú však tiež hypotézy, že práve v kamennej dobe zmutovala do tej podoby, keď ju mohli šíriť blchy.

Ako to všetko vieme, keď to bolo pred 5 000 rokmi?

Sú to skôr indície. To, čo máme vedecky doložené, sú nálezy DNA baktérie moru na zuboch pochovaných ľudí či už v Škandinávii, alebo na ruskej Sibíri. Ďalšími indíciami sú obdobia v praveku, keď sa znižovala hustota osídlenia.

Z toho sa dá usúdiť, že ľudí ničila nejaká pliaga?

Zrejme to tak bolo. Vieme o množstve osídlených lokalít, kde počet obyvateľov náhle klesol. Iste, mohli do toho vstúpiť aj iné faktory, keďže z týchto období nemáme písomné pramene, tak mnohé udalosti len dedukujeme. Písomne doloženú máme napríklad tuberkulózu, ktorá sa vyskytovala v starovekom Egypte a bola prítomná aj v múmiách, ktoré sa skúmali. Rovnako sú indície, že sa už vtedy šírila aj hepatitída.

Odkiaľ sa tie choroby vzali?

Väčšina z nich sa na ľudí rozšírila zo zvierat. Tuberkulóza zrejme pochádza z hovädzieho dobytka alebo z jeho divokých predkov, lepra z byvolov, nádcha je od koní, chrípkové vírusy sú od vtákov, so psami máme spoločných až 65 percent chorôb. Vo väčšej miere sa to dialo od obdobia, keď ľudia začali so zvieratami žiť, teda v období vzniku poľnohospodárstva a chovu zvierat.

Ako sa v tých časoch ľudia bránili pred epidémiami?

Najjednoduchšou obranou je útek. Útek bol hlavnou obranou pred epidémiou, až kým sme nevynašli účinné lieky či vakcíny. Práve epidémie mohli byť spúšťačom pravekých a starovekých migrácií. Napríklad na pohrebisku pri hradisku Heuneburg v Nemecku sa v jednej mohyle našli v nádobe stopy po krymsko-konžskej hemoragickej horúčke. Túto horúčku prenášajú kliešte a je možné, že spôsobila migráciu predkov Keltov z ich pôvodného územia, odkiaľ sa neskôr dostali aj do oblasti strednej Európy, a teda na územie dnešného Slovenska.

Epidémie v Rímskej ríši už máme doložené aj písomne, čo o nich vieme?

V Rímskej ríši už máme písomné pramene, ale ani tak si nemyslíme, že sú v nich zachytené všetky epidémie. Vieme, že Rimanov často trápila malária, ktorá mala vysokú úmrtnosť. V okolí Ríma sa totiž nachádzali močiare, čo je liaheň pre komáre, ktoré maláriu

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.