Prvý padlý Američan: Vojnu, v ktorej Briti prišli o 13 kolónií, rozpútala šarvátka na moste

Hovorili si „minútoví muži“, anglicky minutemen. Obyčajní civilisti žijúci v anglických kolóniách na východnom pobreží Severnej Ameriky, prevažne farmári, remeselníci a obchodníci, nespokojní s britskou správou a obávajúci sa silnejúcich vojenských jednotiek. Preto si sami obstarávali zbrane a vo voľnom čase s nimi cvičili, aby boli „v minúte“ pripravení nastúpiť proti armáde jej veličenstva, keď na to príde.

A ono to prišlo – v stredu 19. apríla 1775, krátko po úsvite, padli neďaleko Lexingtonu v Massachusetts prvé nervózne výstrely – zatiaľ bez strát na životoch – keď sa tam celú noc šikovali Briti s rozkazom odzbrojiť tamojšie samozvané jednotky domobrany. Ako blesk sa okamžite rozšírila správa, že je zle, a ďalší minutemeni z neďalekých dedín Westford a Acton sa začali zbiehať k mostu, severne od dediny Concord, lebo aj tam už hliadkovala necelá stovka britských vojakov.

Napätie rástlo. Uniformovaní Briti boli čím ďalej nervóznejší a na blížiaci sa dav puškami ozbrojených civilistov namierili svoje hlavne. Niekto z červenokabátnikov nakoniec nevydržal a vypálil cez drevený most. Potom ďalší. A ďalší.

​Nikto v tej chvíli ešte nevedel, že práve vypukla americká vojna za nezávislosť. Bolo po deviatej hodine rannej a k zemi sa zvalil prvý padlý.

Len pár metrov...

Isaakovi Davisovi, ktorý bežal na čele oddielu amerických povstalcov, zostávalo ku concordskému mostu pár metrov, keď mu anglická guľka prenikla srdcom. Hneď po ňom sa k zemi zviezol aj

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.