Anglický moreplavec James Cook sa preslávil ako veliteľ troch veľkých výprav, ktoré znamenali začiatok moderného vedeckého výskumu pri objaviteľských plavbách. Počas jednej z nich pristál 19. apríla 1770 s loďou Endeavour v Botanickom zálive pri východnom pobreží Austrálie.
Cook prispel k rozvoju mapovania morí, zaslúžil sa o presnejšie rozčlenenie pevnín a morí, stanovil rozmery Severnej Ameriky a Austrálie a otvoril tiež cestu k výskumom Antarktídy. Jeho meno nesie viacero geografických útvarov – napríklad ostrovy v Polynézii, prieliv medzi Severným a Južným ostrovom Nového Zélandu, hora na Novom Zélande, či kráter na Mesiaci.
James Cook sa narodil 27. októbra 1728 v Martone v grófstve Yorkshire. Vyrastal na farme, ale od detstva ho to ťahalo na šíre more. Dlho však o tom mohol iba snívať. Otec totiž chcel, aby jeho syn v živote dokázal viac než on, a tak rozhodol, že sa vyučí za obchodníka. Šestnásťročný James sa teda stal učňom v obchode u istého Williama Sandersona.
Ten však videl, po čom chlapec túži, že je počas každej voľnej chvíle zavŕtaný v knihách, alebo sa z okna zasnívane pozerá na more. Sanderson sa poznal s bratmi Walkerovcami, ktorí vlastnili podnik na lodnú prepravu uhlia a vybavil u nich, že mladého Cooka zamestnajú. Ako osemnásťročný sa tak stal plavčíkom na lodi Freelove, ktorá sa väčšinou plavila s tovarom na sever Európy.
Na jej palube mal plné ruky práce, získal však aj cenné skúsenosti a naďalej sa vzdelával. Samoštúdium bolo užitočné. Cook sa stal z plavčíka najskôr loďmajstrom, zakrátko prvým dôstojníkom a napokon zástupcom kapitána.
V roku 1755 sa prihlásil do Royal Navy. Nebol to v tom čase bežný úkaz, kráľovské námorníctvo získavalo ľudí na svoje lode zväčša násilnými odvodmi. Okrem toho, pre 27-ročného Cooka, ktorý sa na obchodnej lodi mohol onedlho stať kapitánom, to znamenalo, že bude začínať opäť ako plavčík. To mu však neprekážalo.
Kariéru vo vojnovom námorníctve odštartoval na lodi Eagle, po piatich týždňoch ho však vymenovali za prvého dôstojníka a po ďalšom povýšení o necelé dva roky prevzal velenie na lodi Pembroke. V roku 1759 sa s ňou počas vojny Anglicka s Francúzskom plavil do Severnej Ameriky a zúčastnil sa obliehania mesta Quebec, pri ktorom Britom pomohli mapy, ktoré Cook urobil. Zmapoval ústie rieky svätého Vavrinca, neskôr pokračoval mapovaním ostrova Newfoundland a polostrova Labrador.
Nadaného dôstojníka si čoraz viac všímala admiralita. Pozornosť však vzbudil aj vo vedeckých kruhoch, najmä keď v roku 1766 priniesol podrobnú správu zo zatmenia Slnka, ktoré pozoroval na kanadskom pobreží. No a keď o dva roky neskôr pripravovali Briti veľkú výpravu do Tichomoria a hľadali jej veliteľa, padla voľba práve na neho.
Jamesovi Cookovi sa tak v štyridsiatke splnil sen o samostatnej plavbe. V roku 1768 vyplávala na lodi Endeavour pod jeho velením vedecká expedícia smerujúca do vôd Tichého oceánu. Jej hlavným cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše cez slnečný kotúč nad ostrovom Tahiti, ktoré malo slúžiť k určeniu vzdialenosti Venuše a ostatných planét vrátane Zeme od Slnka.
Presnosť pozorovania však zaostala za očakávaním, a tak sa Cook zameral na ďalší cieľ výpravy, ktorým bolo nájdenie bájneho, dovtedy neprebádaného územia, známeho pod latinským označením Terra Australis Incognita.
Začiatkom októbra 1769 po niekoľkých mesiacoch plavby dosiahol brehy Nového Zélandu, ktorý už o storočie skôr objavil holandský moreplavec Abel Tasman. Cook ho s Endeavourom oboplával, a tak na rozdiel od Holanďana zistil, že Nový Zéland netvorí jeden súvislý pevninský celok, ale skladá sa z dvoch ostrovov.
Východné pobrežie dnešnej Austrálie dosiahla posádka lode 19. apríla 1770 a jej členovia sa tak stali prvými Európanmi, ktorí na toto územie vstúpili.
Záliv, v ktorom sa vylodili, pomenoval Cook najprv Sting Ray Bay, neskôr názov zmenil na Botany Bay, čiže Botanický záliv. Bolo to podľa dvoch členov posádky, botanikov Josepha Banksa a Daniela Solandera, ktorí v oblasti objavili množstvo Európanom dovtedy neznámych rastlín. O dve desiatky rokov neskôr vybudovali Briti v zátoke trestaneckú kolóniu a neďaleko nej postupne vyrástlo mesto Sydney.
Novoobjavené územie Cook pomenoval Nový Južný Wales, vyhlásil ho za súčasť Británie a preskúmaval ho niekoľko mesiacov. Potom plával ďalej na sever, kde jeho loď stroskotala po náraze na Veľký bariérový útes. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa Endeavour podarilo opraviť a loď sa mohla konečne vydať späť do vlasti. Veľká časť posádky však pri návrate podľahla obávanej malárii.
Necelý rok po návrate z tejto výpravy, v júli 1772, sa Cook vydal na ďalšiu, už s dvoma loďami – väčšou Resolution a menšou Adventure. Trvala tri roky a opäť bol úspešný. Stal sa prvým moreplavcom, ktorý sa dostal za južný polárny kruh. Doplával k ľadovcom Antarktídy jeho ďalšia cesta viedla k Veľkonočným ostrovom, k Markézam, na Tahiti, objavil Novú Kaledóniu a ďalšie ostrovy a súostrovia.
Doma ho vítali s veľkou slávou a jeho objavy označovali za najvýznamnejšie od čias Kolumbovho objavenia Ameriky. Cooka osobne vyznamenal panovník, vymenovali ho za člena Kráľovskej spoločnosti a admiralita mu udelila hodnosť definitívneho kapitána s doživotným príjmom.
On však na odpočinok nepomýšľal. Opäť neprešiel ani rok od návratu a v júli 1776 na lodiach Resolution a Discovery znova zamieril do Tichého oceánu. Chcel nájsť severnú cestu okolo amerického kontinentu a zmapovať ďalšie oblasti Pacifiku.
Počas tejto plavby Cook v januári objavil súostrovie, ktoré na počesť svojho priateľa, grófa zo Sandwichu nazval Sandwichovými ostrovmi. Dnes ich poznáme ako Havajské. Ďalej chcel pokračovať cez Beringov prieliv ďalej, jeho plány však zmarilo počasie.
Námorníci sa teda v januári 1779 vrátili na Havaj, kde sa ale dostali do konfliktu so sprvu priateľskými domorodcami a pri incidente zátoke Kealakekua bol nimi 14. februára 1779 James Cook zabitý. Jeho pozostatky vydali domorodci Britom až po dvoch dňoch. Na príkaz kapitána Clerka, ktorý po Cookovi prevzal velenie, ich napokon námorníci podľa starého zvyku pochovali uprostred šíreho mora.