Ponorka pre kráľa Jakuba: Drebbelov vynález ľudí ohúril, nechápali, ako sa dá pod vodou tak dlho dýchať

Nástupca slávnej panovníčky Alžbety I., anglický a škótsky kráľ Jakub I., bol vraj vtedy doslova v úžase rovnako ako Londýnčania, ktorí z oboch brehov Temže sledovali, ako doteraz nevídané plavidlo, podobné predĺženému uzavretému drevenému sudu so zapustenými pádlami, rozráža vlny londýnskej rieky.

„Tri hodiny plávala loď pod vodou od Westminsteru po Greenwich pred zrakmi kráľa a tisícov divákov. Nikto nedokázal pochopiť, ako môže dvanásťčlenná posádka vrátane samotného vynálezcu, ktorý riskoval utopenie spolu s ostatnými, vydržať tak dlho ponorená a dýchať, keď nemá čerstvý vzduch,“ opisuje Tom Shachtman vo svojej knihe Absolútna nula a ovládnutie chladu, v ktorej hovorí o tom, ako vedecké poznatky posledných štyroch storočí menili civilizáciu.

Piaty element

Drebbel prezradil podstatu svojho zdanlivo nevysvetliteľného kúzla v Krátkom pojednaní o podstate prvkov, ktoré vydal roku 1621. To, čo spolu s námorníkmi pod vodou v uzavretom priestore dýchali, nazval piaty element.

Zdroj: Téma

​Získaval ho tak, že zahrieval liadok, pričom sa neuvoľňoval „dokonalý vzduch, ale jeho určitá kvintesencia alebo jeho spirituálna časť, ktorá je vhodná na dýchanie“.

Až moderná veda pochopila, že holandský vynálezca zrejme dokázal izolovať kyslík už 150 rokov predtým, než to objavil britský chemik Joseph Priestley (1733 – 1804). Ten je pritom považovaný za objaviteľa mnohých chemických prvkov vrátane kyslíka a dusíka.

Dnešnej chémii je známe, že pri zahrievaní liadku, teda dusičnanu sodného, vzniká dusitan sodný a uvoľňuje sa kyslík, ktorý Drebbel

Nedozvedeli ste sa všetko?

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.