Nič ju nezastavilo: Nellie Bly odhaľovala, čo ľudia nechceli vidieť a posunula aj hranicu nemožného

Staničný perón je plný ako vari nikdy predtým a pohľady všetkých ľudí smerujú do priestoru, kde by sa mal každú chvíľu objaviť vlak. Viacerí sa podchvíľou pozerajú na hodinky, pritom nikto ním nechce nikam cestovať. Ani nemôže, je to špeciálny vlak a má tu konečnú.

„Už ho vidím,“ zakričí ktosi a dav zašumí vzrušením. Je 25. januára 1890, deväť minút pred štvrtou popoludní, keď súprava zastavuje pri nástupišti a z vozňa vystupuje mladá žena. Práve na ňu tu všetci čakajú.

„Stanica bola nabitá, bolo tam snáď tisíc ľudí a keď som vystúpila z vlaku, ako na povel mi začali volať na slávu,“ opísala neskôr búrlivé privítanie.

Ovácie boli namieste. Nellie Bly totiž práve dokázala to, čo nikto pred ňou. Dokonca ani Phileas Fogg, ktorého nechal Jules Verne vo svojom románe prejsť okolo sveta za 80 dní, čo mnohí považovali za nemožné. A jej sa to podarilo ešte rýchlejšie. Do New Jersey prišla presne 72 dní, šesť hodín a 11 minút po tom, ako na túto cestu, ktorú si doslova vyvzdorovala, vyštartovala.

Osamelá sirota zasahuje

Priebojnosť a cieľavedomosť jej neboli cudzie. Nevedno, či ich zdedila, alebo sa vyvinuli v dôsledku neradostného osudu, keď v detstve prišla o otca, pre nedostatok financií musela opustiť školu a jej matka bola nútená uživiť päť potomkov. Keď sa však 21-ročná Elizabeth Jane Cochranová, ako znelo jej pravé meno, objavila v roku 1885 na mediálnej scéne, pripomínalo to úder blesku.

Na začiatku bol článok v novinách Pittsburgh Dispatch, v ktorom sa dočítala, že jediným poslaním žien je rodenie detí. Jeho autorovi adresovala „šťavnatý“ list, ktorý podpísala pseudonymom Osamelá sirota.

Elizabeth Jane Cochranovej, alias Nellie Bly, neboli priebojnosť a cieľavedomosť cudzie. Čo si zaumienila, to urobila, aj keby sa proti nej postavil celý svet.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Aké bolo jej prekvapenie, keď našla o pár dní v novinách výzvu, aby sa autor listu prihlásil. Neváhala, išla do redakcie a šéfredaktor jej ponúkol priestor na vlastný článok. Keď mu ho priniesla a prečítal si ho, hneď ju zamestnal.

V tom čase nebolo zvykom, aby sa redaktorky podpisovali vlastným menom, a tak si musela aj ona zvoliť pseudonym. Rozhodla sa pre Nellie Bly, podľa rovnomennej hrdinky jednej populárnej piesne. No a šéfredaktor George Madden zakrátko pochopil, že v novej autorke drieme nielen veľký potenciál, ale aj rebel.

Nellie odmietala písať o móde či o pestovaní kvetín, čo sa od nej ako od ženy očakávalo. Naopak, chcela sa venovať problémom, pred ktorými spoločnosť zatvárala oči. Inkognito sa napríklad zamestnala v jednej továrni, aby mohla verne opísať bezútešné pracovné

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.