Náboženský fanatik rozpútal represie, pri ktorých prišli o život tisíce ľudí

Španielsky kráľ Filip II. má v lete 1567 plnú hlavu starostí. Už viac než tri roky sa mu nedarí vyriešiť problémy v Nizozemsku, kde je miestodržiteľkou jeho nevlastná sestra Margaréta Parmská. Najprv sa tam začala ozývať šľachta, nespokojná s habsburgovskou nadvládou. Jej politické a náboženské požiadavky vtedy rázne odmietol. Pred rokom už ale dospela situácia tak ďaleko, že masy ľudí začali plieniť kostoly a kláštory.

Margaréta na to reagovala ústupkami, čím ho veľmi nahnevala. Pravda, napätie trochu povolilo, on však neverí, že rebeli sa s tým uspokoja. Ak by to tak bolo, prečo by jeden z ich vodcov Viliam Oranžský opustil Antverpy a uchyľoval sa do hesenského Dillenburgu? Navyše, nedávno tam prestúpil k luteránom.

​​​„Nie, už žiadne ústupky. Nizozemsko zostane aj naďalej pod španielskou korunou a bude katolícke!“ hromží Filip, ktorému je jasné, že ak nechce prísť o hospodársky najvyspelejšiu časť svojej ríše, musí rázne konať. A zachrániť ho môže jediný muž.

Kroť ho, je schopný všetkého!

Celým menom sa volal Fernando Álvarez de Toledo y Pimentel, tretí vojvoda z Alby a narodil sa 29. októbra 1507 do jednej z najstarších a najuznávanejších šľachtických rodín v Španielsku. Odmalička ho vychovávali k vojenskej službe a k vernosti panovníkovi. Už ako štrnásťročný sa zúčastnil bojov pri Fuenterrabíi a v sedemnástich na seba upozornil pri rozhodujúcom habsburgovskom víťazstve nad Francúzmi v bitke pri Pavii. Osobne ho vtedy vyznamenal cisár Karol V. a ambiciózny mladík začal v armádnej hierarchii rýchlo stúpať.

​Dostával čoraz vyššie veliteľské posty a jeho renomé rástlo s každou ďalšou bitkou. Podieľal sa na ťažení proti Osmanskej ríši, ako 26-ročný bol už generálom a o dva roky na to sa vyznamenal pri dobytí Tunisu. Neskôr viedol výpravu do Alžírska, úspešne velil cisárskej armáde vo víťaznej bitke proti protestantom pri Mühlbergu i vo vojne proti Francúzsku. Bol guvernérom Milána, vicekráľom Neapola, generálnym kapitánom Talianska, ale aj Kastílska a Aragónska...

Výpočet všetkých Álvarezových úspechov a postov by bol dlhý. Skrátka, cisár dobre vedel, že keď treba niekde ťahať horúce gaštany z ohňa, môže sa neho spoľahnúť. Karol V. ale veľmi dobre poznal aj

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.