Náboženský fanatik rozpútal represie, pri ktorých prišli o život tisíce ľudí

Španielsky kráľ Filip II. má v lete 1567 plnú hlavu starostí. Už viac než tri roky sa mu nedarí vyriešiť problémy v Nizozemsku, kde je miestodržiteľkou jeho nevlastná sestra Margaréta Parmská. Najprv sa tam začala ozývať šľachta, nespokojná s habsburgovskou nadvládou. Jej politické a náboženské požiadavky vtedy rázne odmietol. Pred rokom už ale dospela situácia tak ďaleko, že masy ľudí začali plieniť kostoly a kláštory.

Margaréta na to reagovala ústupkami, čím ho veľmi nahnevala. Pravda, napätie trochu povolilo, on však neverí, že rebeli sa s tým uspokoja. Ak by to tak bolo, prečo by jeden z ich vodcov Viliam Oranžský opustil Antverpy a uchyľoval sa do hesenského Dillenburgu? Navyše, nedávno tam prestúpil k luteránom.

​​​„Nie, už žiadne ústupky. Nizozemsko zostane aj naďalej pod španielskou korunou a bude katolícke!“ hromží Filip, ktorému je jasné, že ak nechce prísť o hospodársky najvyspelejšiu časť svojej ríše, musí rázne konať. A zachrániť ho môže jediný muž.

Kroť ho, je schopný všetkého!

Celým menom sa volal Fernando Álvarez de Toledo y Pimentel, tretí vojvoda z Alby a narodil sa 29. októbra 1507 do jednej z najstarších a najuznávanejších šľachtických rodín v Španielsku. Odmalička ho vychovávali k vojenskej službe a k vernosti panovníkovi. Už ako štrnásťročný sa zúčastnil bojov pri Fuenterrabíi a v sedemnástich na seba upozornil pri rozhodujúcom habsburgovskom víťazstve nad Francúzmi v bitke pri Pavii. Osobne ho vtedy vyznamenal cisár Karol V. a ambiciózny mladík začal v armádnej hierarchii rýchlo stúpať.

​Dostával čoraz vyššie veliteľské posty a jeho renomé rástlo s každou ďalšou bitkou. Podieľal sa na ťažení proti Osmanskej ríši, ako 26-ročný bol už generálom a o dva roky na to sa vyznamenal pri dobytí Tunisu. Neskôr viedol výpravu do Alžírska, úspešne velil cisárskej armáde vo víťaznej bitke proti protestantom pri Mühlbergu i vo vojne proti Francúzsku. Bol guvernérom Milána, vicekráľom Neapola, generálnym kapitánom Talianska, ale aj Kastílska a Aragónska...

Výpočet všetkých Álvarezových úspechov a postov by bol dlhý. Skrátka, cisár dobre vedel, že keď treba niekde ťahať horúce gaštany z ohňa, môže sa neho spoľahnúť. Karol V. ale veľmi dobre poznal aj

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.