Najznámejším šijacím strojom bola pre generácie krajčírok takzvaná singerka pomenovaná podľa svojho autora Isaaka Singera. Na princíp tohto stroja, použitie dolnej a hornej nite, ale získal patent americký technik Elias Howe, ktorý sa narodil pred 200 rokmi.
Vynálezca to bol vynikajúci, ďalším jeho patentom bol napríklad predchodca dnešného zipsu, ako obchodník ale príliš zdatný nebol a takmer skončil na mizine. Nakoniec sa ale slávy i bohatstva dočkal.
Spájať s prvými šijacími strojmi iba Howea a Singera by však nebolo spravodlivé. Prvý návrh šijacieho stroja si dal patentovať Angličan Thomas Saint v roku 1790, jeho nápad ale nebol nikdy zrealizovaný. Neskôr svoje „mašiny“ predstavili rakúsky vynálezca Josef Madersperger, ktorého stroj s retiazkovým stehom sa ešte veľmi nepresadil, a francúzsky krajčír Barthélemy Thimonnier. Ten síce zostrojil niekoľko desiatok strojov, nahnevaní robotníci ich ale v obavách, že prídu o prácu, všetky zničili.
Šitie viazaným stehom s dvojitou niťou, ihlou s očkom blízko hrotu a člnkom potom vynašiel Američan Walter Hunt v roku 1833. O svoj vynález ale nemal veľký záujem a jeho nápadu sa chopil Howe, ktorý v roku 1845 na rovnakom princípe skonštruoval svoj šijací stroj. A ten sa stal neskôr základom pre „singerku“.
Elias Howe sa narodil 9. júla 1819 v mestečku Spencer v štáte Massachusetts. Vyrástol v rodine farmára a už od detstva sa zaujímal o mechaniku. Ako šestnásťročný nastúpil do dielne vyrábajúcej a opravujúcej všemožné stroje. Pod vplyvom svojho šéfa sa stal doslova posadnutý myšlienkou na šijací stroj, ktorý si nakoniec nechal patentovať v septembri 1846. Cesta k vynálezu ale bola dlhá.
Howeovi sa najprv podarilo zohnať mecenáša, ktorý mu poskytol financie a priestory na experimenty. Roky sa mu ale nedarilo – niť sa stále trhala. Ihla, ktorú mal v prístroji zabudovanú, mala otvor hore, tak ako normálna ručná ihla.
Podľa legendy mal nešťastný Howe sen, v ktorom videl bojovníka s kopijou, a tá mala v špičke hrotu zvláštny otvor. Keď sa zobudil, myšlienka na zostrojenie šijacieho stroja bola na svete – otvor pre niť musí byť na špičke ihly.
Stroje začal predávať, ale zákazníkov odrádzala ich cena. Podľa väčšiny zdrojov sa pohybovala okolo 300 dolárov a za to si nikto stroj nekúpil. Howe teda odcestoval do Anglicka, kde sa mu ale tiež nedarilo, predal tam práva na svoj vynález a po návrate do USA zistil, že istý Isaac Singer predáva stroje vyrobené podľa jeho návodu.
Spor skončil na súde, ktorý nakoniec po päťročnej bitke Howeovi priznal nárok tak na náhradu za ušlé zisky, ako aj podiel z každého ďalšieho predaného šijacieho stroja, fungujúceho na jeho princípe. Z Howea sa tak nakoniec predsa len stal zámožný človek.
V novembri 1851 si dal patentovať ďalší svoj vynález – „automatický súvislý zapínač oblečenia“, ktorý bol akýmsi predchodcom dnes známeho zipsu, ale fungoval na úplne inom princípe.
Jeho výrobky slávili úspech aj za oceánom a v roku 1867 dostal od Napoleona III. francúzsky Rad čestné légie.
Elias Howe, ktorý sa ako dobrovoľník zúčastnil na strane Únie aj občianskej vojny, zomrel napokon ako 48-ročný 3. októbra 1867 v New Yorku. V roku 2004 ho uviedli do americkej siene slávy vynálezcov.