Briti ho nevzali do armády, on ich potom porazil. Ako sa z Washingtona stal prvý americký prezident

Pôvodne bol zememeračom a farmárom, neskôr sa stal vojakom a prvým americkým prezidentom. Uznanie a slávu si George Washington získaval v bojoch s Francúzmi a Indiánmi i vo vojne za nezávislosť, bol hlavným veliteľom vojsk a predsedom ústavodarného zhromaždenia. Do najvyššej štátnej funkcie, ktorá z neho urobila „zakladateľa“ americkej demokracie, nastúpil 30. apríla 1789.

Washington, ktorý sa narodil vo februári 1732 vo virgínskom Pope's Creeku ako syn zámožného majiteľa plantáží, sa v detstve sa vzdelával u súkromných učiteľov. Ako jedenásťročný prišiel o otca a o tri roky neskôr sa rozhodol, že vstúpi do služieb britského Kráľovského námorníctva. Narazil však na rázny nesúhlas matky. V sedemnástich napokon opustil rodinnú usadlosť a začal sa živiť ako zememerač a sprievodca v menej preskúmaných oblastiach.

Zásadný zlom v jeho živote nastal v roku 1752. Po smrti nevlastného brata Lawrencea si prenajal jeho hospodársatvo Mount Vernon, ktoré poznal a zamiloval si ho už v detstve. Na tomto mieste (po smrti Lawrenceovej manželky ho v roku 1761 zdedil) potom prežil väčšinu svojho života.

Po bratovi získal Washington aj miesto v milícii, hodnosť majora a pevný plat. Nadobudol tam tiež prvé vojnové skúseností, keďže tieto polovojenské dobrovoľnícke oddiely pomáhali v kolóniách anglickej armáde v boji proti Indiánom, Španielom a najmä severným susedom – Francúzom.

Britská armáda ho dvakrát odmietla

Washingtonova kariéra strmo stúpala, už ako 22-ročný bol povýšený na plukovníka. Po jednej nevydarenej akcii, v ktorej velil milíciám, sa ale rozhodol vrátiť na Mount Vernon a začal tam hospodáriť. Venoval sa pestovaniu tabaku, na svojich plantážach mal viac než tristo černošských otrokov, ku ktorým sa na vtedajšie pomery ale údajne správal slušne.

Jeho túžba stať sa vojakom z povolania však bola veľmi silná a po nejakom čase požiadal o zaradenie do britskej armády. Bol to jeho druhý pokus, rovnako ako predtým však neuspel. Hodnosť plukovníka mu síce priznali, ale iba v rámci koloniálnej armády, s ktorou sa zúčastnil niekoľkých úspešných ťažení. Napokon sa v roku 1758 znova vrátil na svoje plantáže a bol tiež zvolený za poslanca virgínskeho zhromaždenia.

Január 1759 priniesol zmenu aj v osobnom živote plukovníka Washingtona. Oženil sa s bohatou vdovou po plantážnikovi Marthou Dandridge Custisovou a osvojil si jej dve malé deti (spolu nikdy žiadne nemali), ku ktorým sa po celý čas správal ako k vlastným.

Washington ako plukovník kontinentálnej armády na portréte z roku 1772.
Zdroj: Wikimedia Commons

Prehrával, no aj tak zvíťazil

Šesťdesiate a sedemdesiate roky 18. storočia boli obdobím, keď sa už americké kolónie postupne hospodársky vzmáhali a závislosť od vzdialeného Anglicka čoraz viac pociťovali ako brzdu rozvoja. V roku 1775 sa nezhody medzi obomi krajinami vyostrili a nakoniec vyústili do americkej vojny za nezávislosť. Washington, ktorý opäť zanechal farmársky život, sa vrátil ku kontinentálnemu vojsku a bol vymenovaný za jeho hlavného veliteľa.

Hoci mali Briti v konflikte zo začiatku navrch, po tom, ako Američanom prišli na pomoc posily z Európy, sa karta obrátila. Najdôležitejšie víťazstvo Washington dosiahol na jeseň 1781 v bitke o Yorktown, ktorá bola jedným z posledných veľkých ozbrojených stretnutí celej vojny a skončila sa kapituláciou britských jednotiek. O rok neskôr britský kráľ Juraj III. uznal nezávislosť Spojených štátov a oficiálne bol konflikt ukončený v apríli 1783.

Vzhľadom na výsledný Washingtonov úspech v revolúcii, stojí za to pripomenúť, že počas svojej vojenskej kariéry viac bitiek prehral, než vyhral. Fort Necessity, Monongahela , Long Island , White Plains, Fort Washington, Brandywine a Germantown boli bitky, ktoré buď priamo viedol, alebo v nich zohral dôležitú úlohu a v každej z z nich boli jeho jednotky porazené. Vojenskí historici napriek tomu jeho spôsob velenia vyzdvihujú. Schopnosť vyburcovať mužstvo aj keď bolo pod paľbou, udržiavať morálku armády, jeho administratívne nadanie či pochopenie väčších strategických imperatívov boli vlastnosťami, ktoré z Washingtona urobili veľkého generála.

George Washington prekračuje rieku Delaware. Takto stvárnil slávny prechod Washingtonovho vojska cez zamrznutý vodný tok v decembri 1776, ktorý predchádzal víťaznej bitke pri Trentone, maliar Emanuel Leutze.
Zdroj: Wikimedia Commons

Prezidentský plat odmietol

Po víťaznom konci vojny za nezávislosť predsedal George Washington v roku 1787 Ústavnému konventu, ktorý sa podieľal na vypracovaní americkej ústavy (vyhlásená bola v marci 1789 a podpísal ju ako prvý). Tento dokument uzákonil republikánsku formu vlády a pomohol k upevneniu štátneho zriadenia v USA. Napriek tomu bola pôda Kongresu plná neustálych sporov a treníc medzi jednotlivými štátmi únie. Washington sa vzápätí rozhodol kandidovať na prezidenta a v roku 1789 bol jednomyseľne zvolený.

Inaugurácia prebehla 30. apríla 1789 na balkóne newyorskej Federal Hall, kde prvý americký prezident pred členmi snemovne a niekoľkými tisíckami ľudí zložil prísahu. Prezidentský plat odmietol, neskôr mu ale Kongres napriek tomu schválil sumu 25-tisíc dolárov, ktorá mala pokrývať ročné náklady spojené s výkonom funkcie hlavy štátu.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Washington rozhodne nebol od prezidentského príjmu závislý. Bol totiž jedným z najväčších vlastníkov pôdy v Spojených štátoch. Okrem osemtisíc akrov, ktoré patrili k hospodárstvu Mount Vernon, bol majiteľom viac než 50-tisíc akrov pozemkov v dnešnej Západnej Virgínii, Marylande, Pennsylvánii, New Yorku, Kentucky a v Ohiu. Do histórie sa zapísal aj ako jediný americký prezident, ktorý vlastnil liehovar. A nie hocijaký. Výrobňa whisky, ktorú založil na jednej zo svojich fariem v Dogue Run, patrila k najväčším v krajine a napríklad v roku 1799, teda v roku Washingtonovej smrti, vyprodukovala takmer 11-tisíc galónov (viac než 41-tisíc litrov) alkoholu.

Inaugurácia prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona na balkóne newyorskej Federal Hall 30. apríla 1789.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ako prezident sa však Washington venoval predovšetkým politike a výkonu funkcie. Nastavil štandardy výkonu prezidentskej funkcie, výrazne sa pričinil o vytvorenie najvyššieho súdu a funkcie generálneho prokurátora, podpísal sa pod zákon o bankách, vytvorení dolára ako oficiálnej meny a stál napríklad aj pri zrode amerického námorníctva.

Počas svojho prvého funkčného obdobia absolvoval aj viacero ciest po USA, zažil prijatie ďalších štátov do únie a tiež vyhlásenie nového hlavného mesta – Filadelfie. V tom čase Kongres rozhodol aj o výstavbe úplne novej metropoly USA. Sám Washington vybral miesto, ale dokončenie výstavby hlavného mesta, ktoré neskôr získalo jeho meno, sa už nedožil.

Toto obdobie bolo poznamenané veľkými politickými rozpormi, keď proti sebe stáli federalisti a demokratickí republikáni. Obe skupiny sa však, napriek mnohým názorovým sporom, dokázali zhodnúť na tom, že pre ďalšie prezidentské voľby navrhnú ako kandidáta opäť Washingtona. On sám chcel pôvodne po skončení svojho prvého funkčného obdobia v úrade skončiť, práve politické trenice v krajine boli ale dôvodom, že napokon ďalšiu kandidatúru prijal.

Druhýkrát bol do úradu prvého muža štátu zvolený vo februári 1793. V tom čase už ale nebol tak bezmedzne obdivovaný ako predtým. Čoraz častejšie čelil kritike, napríklad kvôli tomu, že sa názorovo zbližuje s federalistami a v sporoch nie je nestranný.

Osudné prechladnutie

Po tom, ako ho v prezidentskej funkcii v roku 1797 vystriedal John Adams, sa George Washington vrátil na svoju farmu do Mount Vernonu a začal sa viac venovať rodine a riadeniu svojich obchodov. Netrvalo to však dlho.

Portrét amerického prezidenta Washingtona z roku 1796, ktorého autorom bol Giuseppe Perovani.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Dvanásteho decembra 1799 sa George Washington vybral na koni na pravidelnú kontrolu svojho hospodárstva. Bol chladný deň a počas cesty ho navyše zastihlo okrem sneženia aj krupobitie a dážď. Na druhý deň sa necítil najlepšie, bolelo ho hrdlo, no napriek tomu odišiel v podobne nepriaznivom počasí do lesa, aby označil stromy určené na výrub. Nič horšie 67-ročný muž urobiť nemohol. Jeho stav sa skomplikoval a nasledujúcu noc sa zobudil na to, že nemôže poriadne dýchať. Privolali k nemu lekárov, tí mu už ale nedokázali pomôcť. Hodinu pred polnocou 14. decembra 1799 napokon George Washington zomrel. Príčinou smrti bola pravdepodobne akútna epiglotitída, čiže zápal hrtanovej príchlopky. Pochovali ho v rodinnej hrobke v Mount Vernone, kam neskôr uložili aj telo jeho manželky Marthy, ktorá ho prežila o dva a pol roka.